Keltský telegraf

744

V prvú jarnú sobotu sa koná Na Púchovkej skale Keltský telegraf. Keltský telegraf je prastarý spôsob komunikácie, ktorými sa (nie len) Kelti medzi sebou dorozumievali a oznamovali tak prichádzajúce nebezpečenstvo.

Ešte začiatkom 20. storočia týčilo  nad  hrebeňom vrchu  Lachovec  a sútokom riek Váh a Biela voda vysoké vápenaté bralo – Púchovská skala.

Občianske združenie Mŕtva kosť z Púchova zorganizovalo už siedmi ročník telegrafu. Dobrá nálada vládla už pred samotným aktom. Púchov. Pod skalou, pred posledným výstupom priamo na skalu, organizátori zorganizovali občerstvenie.

Krátko pred trištvrte na osem sa účastníci presunuli na skalu. Tu bolo všetko pripravenie na zapálenie ohňa. Vedúci organizátor Andrej Rafaj upriamil našu pozornosť na les nad Dohňanmi. Tam sa rozsvietil ohňostroj – svetlice. Na Púchovskej skale zavládla radosť. Po dvoch minútach jeden z organizátorov zapálil oheň na Púchovskej skale. Následne po dvoch minútach sa rozhorel oheň na Štepnici. Keltský ohňostroj fungoval.

Nasledoval keltský rituál Sumbel. Hostia sa zoradili do kruhu. Z kruhu nikto nesmel potom vstúpiť ani vystúpiť pretože by ho postihlo nešťastie. Návštevníci si pripili z kravského rohu Kormou (Korma – pivo s medovinou. Korma je stredoveký nápoj keltského pôvodu. Pôvodne sa pripravoval tak, že do piva bol pridaný med a kmín. Na Púchovskej skale bolo namiešané pivo s medovinou, čo je súčasná alternatíva). Každý musel nahlas povedať svoje želanie. Návštevníci od detí po dospelých oslavujúci jarnú rovnodennosť sa premiestnili občerstveniu, ku gulášiku, pivku, nealku, alku. Kto chcel mohol si pri ohníku opiecť špekáčiky, slaninku, či niečo iné, chutné, a za zvuku perkusií zjesť.