Navštívil som Mestské stredisko sociálnej pomoci v Dubnici nad Váhom.
Stredisko je otvorené celoročne. V zimných časoch a zvlášť keď prituhne je častejšie navštevované. Aj za mojej prítomnosti sa tam vystriedalo veľa „návštevníkov“. Boli to jednak bezdomovci, ale aj sociálne slabší občania.
Výdajňu odevov, obuvi, dokonca detských odevov a obuvi, ba aj hračiek riadi pani Jarmila Cyprianová s Karolom Šlesárom a s úsmevom dodáva, že s jej SBS-károm a vysvetľuje: „Viete niekedy sú s tými ľuďmi problémy“. Prišiel Ing. Libor Poruban, predseda Komisie sociálnych vecí, priniesol staronový tovar – oblečenia z Kauflandu, ľudí z dedín, z Ilavy, Záblatia (napr. v Kauflande pracujú ľudia z dedín. Tí to prinesú do Kaflandu, tam to nabalia pánu Porubanovi a prevezie to do dubnického strediska), z Trenčianskych Teplíc, Trenčína, ale bohužiaľ málo z Dubnice nad Váhom.
Rozvinula sa neriadeno-riadená debata.
Na začiatku to bolo ako cirkevná charita a patrila farskému úradu. Potom a doteraz to je Mestské stredisko sociálnej pomoci. Stredisko bolo najskôr umiestnené v bývalej škole na Partizánskej ulici, po istých problémoch, bolo premiestnené do časti kotolne stanice za Mestský dom kultúry. Stredisko sa malo zrušiť, ale po lobovaní niektorých poslancov sa presadilo, že ich DUMAT presťahoval do súčasných priestorov.
Vidieť, že v stiesnených priestoroch majú práce nad hlavu. V čase mojej prítomnosti boli v „kurze“ tepláky a vetrovky. Teplomer ukazoval teplotu pod bodom mrazu. Majú však tovaru a tovaru. Keď sa chce človek otočiť musí ísť von. Pýtam sa: “Veď toľko tovaru sa do smrti neminie, čo s tým?“ „Zabalíme a expedujeme do Poľska.“ Odpoveď.
„Ja“ Karol Cyprian, „som Jarkin pomocník, podať, uložiť, odložiť, ba i chrániť pretože niektorý bezdomovci sú ozaj agresívni“.
Dôchodca, dobrovoľník sa takto dvakrát do týždňa „doma“ snaží byť ešte užitočný. „Doma“ som použil pretože ako dobrovoľník pomáha aj inde, aj v Bratislave. Stredisko je otvorené v utorok a piatok po dve hodiny a za ten čas sa tu denne, v zime, vystrieda 25 ľudí, ale podľa – °C aj viac.
Karol Cyprian: „Mal by som pripomienku, že viac by mali byť aktívny terénny sociálny pracovníci v rodinách mesta a spracovávať zoznam, že ten potrebuje v tej rodine to a ten to, takú veľkosť, pretože nie každý má možnosť zájsť do nášho strediska. Dokonca máme vedomosti, že oblečenia sa v meste menia za… (poznámka autora na objasnenie. Toto v zátvorke nebude zverejnené. Že sa predávajú, či menia možno za alkohol), a ten kto to ozaj potrebuje sa k tomu nedostane.“
Podľa pána Šlesara by sa mali stanoviť isté pravidlá, tam kde nie sú pravidlá môžu nastať problémy. Preto by všade mali byť pravidlá aj tie najjednoduchšie.
Ťaží ich, že za 13 rokov sa u nich nik s mesta nezastaví. Pán Igor Poruban sa vyjadril: „Keby aspoň niekto prišiel z mesta, aspoň koncom roka, potriasol ruku, zaďakoval. Veď oni nemajú žiadneho vedúceho. Kto by to urobil.“
Vraj raz tam bol pán farár Peter Pagáč a potom bývalý poslanec Robert Rafaj, Vy, a ukázala na pána Porubana a po voľbách zasa iba pán Poruban a Otto Bača (nový poslanec MsZ).
„Joj tak by som tu potrebovala podlahovú krytinu, práši sa tu“ posťažovala si pani Cyprianová.
Spýtal som sa? „Keď má niekto, niečo doma prebytočné, nejaké oblečenie, obutie, kam to má priniesť?“
Odpoveď: „V utorok a v piatok medzi 10:00 a 12:00 do Mestského strediska sociálnej pomoci, ktoré je za Mestským domom kultúry pri kotolni stanici v Dubnici nad Váhom.“
Dňa 13.2.2019 som e-mailom k vyjadreniu oslovil MsÚ. Do 25.3.2019 som nedostal vyjadrenie.
