Špičkový slovenský Folklórny súbor Vršatec z Dubnice nad Váhom oslavuje 70. výročie svojho vzniku.
Neznáma pieseň „kerá vedela rozveseliť smutných ludí, rany na duši hojiť a ešte…, aby toho nebolo málo, mala ti takú silu že aj rozvadených ludí vedela dať dohromady. Ale jako bežav čas aj voda dolu Váhom, tú pesničku si spjévalo čím dalej meňej a meňej ludí… aš palla do zabunnuťá a ňigdo si aňi za ten svet neveďev na ňu spomenúť. Široko daleko v celém kraji nebolo človeka, kerý by si hu pamatav. A predsaj huboko v horách pod vysokú skalu stála učupená drevenná chalúpka v keréj bývav staručký dedko a on jediný si tú pesňičku pamatav.“ bola skrytá vo verklíku ovinutom reťazami a zamknutá na štyri zámky.
Prvý zámok sa otvorí len vtedy keď bude počuť spievať kozu, ktorú sedmohradský cigáni predali furmanovi z Nitrianskej stolice.
Druhý zámok môžu otvoriť len taký ľudia, ktorí tu s nami boli, ale nikdy od nás neodišli.
Tretí zámok len ten otvorí do príbeh starodávny dotvorí.
Štvrtý zámok otvoria holé chlapské pupky, muzika aj pesničky spod Kráľovej hole.
Ako to viem? Počul som to na koncerte, nezapamätal som si to, ale vyrozprával mi to človek s folklórom spriahnutý Jozef Ďuráči.
Tak sa začalo dumať, hrať a spievať. Starí s mladými, ktorí nikdy od nich neodišli. Prekárali sa, súčasná ľudová hudba Michala Pagáča s ľudovou hudbou Pavla Líšku. Odídenci zo súboru si v ničom nezadali zo súčasnými Vršatčiarmi. Nič neubralo na ich kvalite. Zaspievali a zatancovali ako najlepšie vedeli. Okrem speváckej pomoci pri vystúpeniach svojou scénkou prispela FSSk Dubnička. Prišli aj hostia od Trenčína, aby prispeli k tejto veľkolepej a honosnej oslave.
Aby sa zámky otvoril zneli piesne cigánske, spevy tance zo Zamutova, Gemera, Horehronia, Polomky, Raslavíc, spod Poľany a za tri hodiny návštevníci prvého dňa prešli všetky regióny Slovenska.
O tridsiatych rokoch minulého storočia, keď sa Trenčín ocitol uprostred priemyselného rozmachu rozprával krátkometrážny film Dominika Tuchyňu s účinkujúcimi z FS Vršatec s priateľmi. Ľudia sa v ňom začali deliť podľa sociálneho postavenia, na mešťanov, vidiečanov, domácich a cezpoľných, gazdov a ľudí z fabrík. Tak to potom vypadalo aj na, hlavne dedinských, zábavách, keď to neraz končilo krvavými bitkami.
Zámky po jednom padali a nakoniec sa, po troch hodinách, po krásnych folklórnych vystúpeniach naprieč Slovenskom, z verklíka ozvala neznáma pieseň.
Celý dojem z krásneho vystúpenia pokazila ponáška na detskú hru „Slepá baba“, keď dievku plnú milostného očakávania oslepil jej priateľ v lese.
