V Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne je inštalovaná výstava v rámci 14. ročníka medzinárodného festivalu Deň architektúry „Nová Dubnica alias Vorošilovo“. Výstava predstavuje náhľad do konceptu modelu ideálneho mesta, autorom ktorého je národný umelec, český architekt Jiří Kroha.
Výstava je pomyselne rozdelená do dvoch miestností. V úvode sa návštevník ocitne nad územným plánom nového socialistického mesta v rozsahu, v akom bolo plánované. Detailné modely budovy do námestia z bloku C2 a budovy Základnej umeleckej školy Štefana Baláža umožňujú lepšiu predstavu o osobitom charaktere architektúry vytvorenej v duchu socialistického realizmu. Nová Dubnica disponuje signifikantným a pre jej obyvateľov veľmi praktickým architektonickým prvkom, podlubím. Okrem funkčného využitia dodávajú arkády segmentových oblúkov mestu osobitý charakter. Odkaz naň je premietnutý do otvoru, ktorým návštevník na výstave musí prejsť, aby sa tak dostal k imitovanému výhľadu na Mierové námestie. Druhá miestnosť výstavy je venovaná osobnosti architekta mesta. Návštevník má možnosť zoznámiť sa so zásadnými udalosťami v živote Jiřího Krohu vďaka časovej osi a prelistovať si publikácie týkajúce sa jeho života a tvorby. V druhej miestnosti si návštevník, okrem časovej osi života Jiřiho Krohu, môže pozrieť video mesta Nová Dubnica, architektonické prvky, fasády domov, staré fotky prekladané súčasťou mesta, nič v meste nie je nechané na náhodu.
Jiří Kroha (1893 – 1974) bol architekt, dizajnér, výtvarník a teoretik umenia. Na ČVUT v Prahe vyštudoval odbor architektúry. V roku 1916 vstúpil do Spolku výtvarných umělců Mánes ako sochár a maliar. Okrem toho sa venoval divadlu, navrhoval scénické výpravy pre Národní a Stavovské divadlo v Prahe. Medzi jeho prvé architektonické realizácie patrí Zemská škola průmyslová, vily pre úradníkov a zriadencov pri Zemském ústavu pro choromyslné v Kosmonosích z roku 1925. Po niekoľkých ďalších realizáciách sa na konci roka 1930 stal profesorom architektúry na České vysoké škole technické v Brně. Tridsiate roky pre Krohu znamenali zameranie sa na sociológiu architektúry, vďaka čomu vznikol cyklus koláží Sociologický fragment bydlení (1930 – 1933), ktorý reflektoval sociálne pomery medzivojnového Československa. Za ľavicové názory bol v roku 1939 suspendovaný, zatknutý gestapom a väznený v koncentračnom tábore Dachau a Buchenwald. Po skončení vojny naďalej pôsobil ako architekt, a po komunistickom prevrate v roku 1948 sa stal najprotažovanejším architektom Československa. Už v roku 1947 navrhoval významnú „Slovanskú zemědělskú výstavu“, neskôr tiež navrhol pavilón pre I. celoštátnu spartakiádu v Prahe, a taktiež sa stal rektorom Vysoké školy technické v Brně. Jeho „Mistrovský ateliér národního umělce“ bol v roku 1956 rozpustený. Vďaka svojím realizáciám je dodnes považovaný za jedného z najvýznamnejších českých architektov 20. storočia.
Rozvoj priemyselnej výroby v továrňach v Dubnici nad Váhom mal vplyv na potrebu najímania ďalších pracovných síl. Okolie tohto priemyselného centra však začalo pociťovať akútny nedostatok ubytovacích kapacít pre nových pracovníkov. To sa pokúsil vyriešiť krajský národný výbor v Žiline a závod Klimenta Jefremoviča Vorošilova v Dubnici, keď v novembri 1951 predložili plány na výstavbu nového mesta pre 15 až 20 000 obyvateľov. Mesto malo byť pomenované podľa K. J. Vorošilova, politického činiteľa a maršala Sovietskeho zväzu, ktorého meno niesli aj závody v Dubnici.
Už po dvoch rokoch, teda v roku 1953 začala výstavba mesta Nová Dubnica, pričom jeho sociálny charakter dotvárala skutočnosť, že do procesu výstavby boli zapojení mladí ľudia z blízkeho okolia. Tí sa svojím úsilím začlenili do budovania nového „mesta budúcnosti“. Malo to byť nové moderné socialistické mesto budúcnosti.
Po smrti J. V. Stalina v roku 1953 zišlo z veľkolepých plánov výstavby Vorošilova. Nakoniec bola zrealizovaná len tretina z celkového plánu a v roku 1957 bola zakladacou listinou z nedokončeného Vorošilova vytvorená obec Nová Dubnica, ktorá získala štatút mesta 1. júla 1960.
Zásadným faktorom je bohatá výsadba zelene, ktorá zmäkčuje dojem z monotónneho koloritu mesta. Neposledným, výrazným špecifikom mesta je takmer všadeprítomná dekoratívna výzdoba fasád v podobe ľudových motívov alebo ornamentov odkazujúcich na oblasť Považia.
Zdroj: Galéria M. A. Bazovského po minimálnom doplnení
Výstava potrvá v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne do 31.1.2025.
Video tu: https://www.youtube.com/watch?v=ZbDDVaGqUDM&t=9s
