V Pruskom sa konala Ľudová zabíjačka a Jarmok ľudových remesiel. Prasiatko sa váľa „na márach“. Ľudia v radoch čakajú na voňavé bravčové pochúťky. Tlačenka, klobásky pikantné, aj lahodné, domáca údená slaninka, jaterničky idú na dračku. Opodiaľ rozvoniava kapustnička, kúsok ďalej slivovička na zahriatie ľudskej schránky pred zimou. Vôňa sa rinie celým športovým areálom TJ Považan Pruské. Ľudia z Pruského a okolia prichádzajú sa pozrieť ako vypadala taká zabíjačka, a nakúpiť čerstvých údených pochúťok. Ozaj ako vypadala?
Prasiatko sa zastrelilo, teda nieže by sa zastrelilo samo, nieže by spáchalo samovraždu aby urobilo radosť mäsiarovi, gazdovi a jeho pomocníkom. Skrátka mäsiar ho umnou rokou strelil tak, aby sa dlho netrápilo. No nie vždy to s tou vraždou bravčeka bolo také jednoduché. Nie vždy sa ho na prvý krát podarilo trafiť tam kde bolo treba. Prasiatko zacítilo, že je sa ním zle, nedobre a že tí ľudia okolo neho sa s ním neprišli hrať na naháňačku, ale predsa to skúsilo. Nakoniec mal, ale človek vždy navrch. Úlohy boli rozdelené. Ty pravú zadnú, ty ľavú, ďalej pravú prednú a ľavú, ty za chvost. Mama čakala s miskou na krv. (Odskočím si do Želiezoviec. Ja s mojou útlocitnou povahou som sa na zabíjačku nemohol pozerať. Mal so spolužiaka na učilišti, zo Želiezoviec. Mal šikovnú sestru. Všetkým sa páčila. Vlado, tak sa volal, ma pozval k nim do Želiezoviec. Mali zabíjačku. No povedz, že to nemôžeš vidieť. Od vtedy mi to prestalo robiť problém.). Potom sa niekde dalo do koryta, posypalo živicou, obarilo a očistilo. V inej časti Slovenska sa prikrylo slamou, tá sa zapálila a prasiatko sa opaľovalo a potom sa čistilo. My sme ho obárali. Čistý bravček sa potom vytiahol na trojnožku. Vybrali sa vnútornosti. Črevá sa preprali a použili na jašteričky, alebo krvavničky. Časť prasiatka sa dala do kotla varila sa ovarová polievka. Keď už bolo „kotlové“ uvarené vyberal si kto čo chcel, čo mu chutilo skôr než sa to zomlelo do jaterničiek a iných pochutín. Ale aj podbradok, s papričkou, mňam. Zo slaninky boli, po vyškvarení, dobré škvarky, po našom oškvarky. Ešte horúce na chlebík. To bola kyselina. Vyrábali sa klobásky, jaterničky, slaninka, tlačenka, šunčička zo stehna a, u nás, žobrácka kaša. Mäso sa rozdelilo na kare, stehno, krkovičku a iné časti. Časť sa rozniesla ako „výslužka“ a časť sa nechala na zimu. Klobáska, slaninka, šunka, tlačenka sa údila až potom dostala ten správny šmak. Slivovička na potuženie nesmela chýbať. Večer sa dalo na pekáč mäsko a pieklo sa. Kam som sa to dostal? Z Pruského do Horných Orešian, ako spomienka na dávnu minulosť, ale nie od veci. Späť do Pruského.
Skončil som u „… nakúpiť čerstvých údených pochúťok“. Šikovný majstri od mäsa sa snažili prasiatko na trojnožke rozporcovať, mäsko poumývať a roztriediť čo do kotla, čo vysmažiť, čo vyúdiť. Zatiaľ po stoloch pokračovala ochutnávka podbradku, koliesok klobásky a kúskov tlačenky. Ľudí nebolo treba ponúkať. Dokonca som zistil, že bolo viac mäsa ako chleba. Šikovná kucharenka chodila a ponúkala šišky, aj som sa jej pýtal z ktorej časti prasiatka to je. Nepovedala. Odchádzam. Počujem vyhrávať muzičku zo zabíjačky. Ľudia stále a vo väčšom množstve prichádzajú, po obede to bude určite živo. Nech sa im darí.
Nesmiem zabudnúť ani na stánky ľudových remesiel a že som sa Mikuláša nedočkal, ja nie.
Takto to pokračovalo: VOŇAVÁ ZABÍJAČKA A ROZŽIARENÉ OČI DETÍ V PRUSKOM
