Vezúc sa vlakom, či autom, popri Váhu, medzi novým Mestom nad Váhom a Trenčínom týči sa na vysokom brale hrad, hrad Beckov.
Povesť vraví, že Stibor, vojvoda za časov kráľa Žigmunda, mal domového blázna, ktorý sa volal Becko a dokázal zabaviť svojho pána na poľovačke až tak dobre, že sa ho Stibor spýtal, čo by za tú zábavu chcel. Blázon ukázal na najbližšie končité bralo a požiadal, aby sa za jeden rok a deň na tom brale postavil zámok. Stibor sa vraj zaručil slovom, že mu toto želanie splní, naozaj vystaval krásny zámok za jeden rok a deň a dal mu meno podľa svojho blázna: Beckov. Stiborovi sa zámok zapáčil a chcel ho od Becka odkúpiť a ten mu ho aj predal. Legenda je nepravdivá. Písomná zmienka pochádza z roku 1264, no podľa archeologických nálezov tu stal hrad už v 9. storočí. Stibor zo Stiboríc sa narodil „s otáznikom“ až v roku 1347?
Beckov je rekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom, 60 metrov vysokom brale nad obcou Beckov. Už z diaľky je dobre viditeľná silueta. Hrad s areálom je národná kultúrna pamiatka.
Hrad ako starý spomína už Anonymova kronika z 12. storočia. Potvrdil to aj archeologický výskum, podľa ktorého najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z prelomu letopočtu.
Vápencové bralo nad brodom Váhu na pomedzí Trenčianskej a Nitrianskej župy malo značný strategický význam, a preto tu v 12. storočí postavili kamenný hrad. Skladal sa zo štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorej pripojili hradný dvojposchodový palác. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. V druhej polovici 14. storočia hrad vlastnili Stiborovci, pôvodom z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Za ich vlády prežil hrad, z ktorého urobili stredisko svojich rozsiahlych majetkov, svoj najväčší rozmach.
Na prelome 14. a 15. storočia pristúpili k jeho honosnej prestavbe, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V polovici 16. storočia hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu a zvýšili obvodové múry hradu. V tom čase bol hrad už vo vlastníctve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v roku 1646 si hrad a panstvo rozdelili ich nástupcovia. Tí sa však už tak nestarali o jeho údržbu a opravy a hrad začal pomaly chátrať. Požiar, ktorý vypukol na hrade roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Beckov_(hrad)
V súčasnosti obec Beckov úspešne ukončila rekonštrukciu západného krídla severného paláca hradu Beckov. Národná kultúrna pamiatka sa tak dočkala obnovy po takmer troch storočiach od ničivého požiaru. V rámci projektu boli kompletne zrekonštruované dve podlažia paláca a objekt získal novú strechu, čím sa otvorila ďalšia významná etapa obnovy jednej z najvýznamnejších historických pamiatok Slovenska. Slávnostné sprístupnenie zrekonštruovaných priestorov verejnosti sa uskutočnilo 17. júla 2026.
Termín slávnostného otvorenia nie je náhodný. V júni roku 1388 daroval uhorský kráľ Žigmund Luxemburský hrad poľskému veľmožovi Stiborovi zo Stiboríc, ktorý si z Beckova vytvoril svoje sídlo. Práve počas vlády rodu Stiborovcov zažívali hrad aj podhradie obdobie svojho najväčšieho rozkvetu.
Rok 2026 je pre Beckov výnimočný aj z ďalších dôvodov. Obec si pripomína 31 rokov od prevzatia hradu do svojho vlastníctva a zároveň 30 rokov od jeho slávnostného sprístupnenia verejnosti. Systematická obnova a rozvoj hradu počas troch desaťročí postupne prinavrátili život jednej z najvýznamnejších dominánt regiónu a vytvorili atraktívne miesto pre domácich aj zahraničných návštevníkov.
Zdroj: https://www.pnky.sk/aktuality/na-hrade-beckov-po-300-rokoch-opat-otvoria-severny-palac/
Víkendový program na hrade Beckov začal vystúpeniami sokoliarov so sokoliarskymi ukážkami skupiny Falconarii. Pútavou formou oboznamovali hostí zo životom dravých vtákov, ukážkou ako žijú, lovia rôzne druhy dravcov. Ukázali ich správanie sa v dave ľudí a prelete lietadla.
Dva hrady na dohľad dva programy. V Čachticiach to bol ženský svet, na Beckove mužský. Hostia tak zažívajú počas víkendu históriu na vlastnej koži.
Pútavé pre návštevníkov boli aj súboje na „život a na smrť“ keď skupina Tostabur predvádzala protiturecké boje s názvom „Hrdinovia protitureckých bojov“. Boli to viaceré príbehy inšpirované skutočnými osobnosťami histórie. Knihu o týchto osobnostiach napísal pán Miroslav Eliáš. Scenár ku programu samotnému napísal šermiarsky majster Peter Koza, zakladateľ skupiny TOSTABUR. Hrdinovia protitureckých bojov bolo predstavenie vychádzajúce z rovnomennej knihy, v ktorej sú zachytené pohnuté osudy postáv brániacich naše územie počas 150 rokov trvajúceho obdobia vpádov osmanských vojsk do Uhorska. Bol to program plný reálnych historických osobností, kaskadérskych výkonov a šermu.
Video tu: https://www.youtube.com/watch?v=HSoj-x0Hl10
Nasledovala pútavá, komentovaná prehliadka hradu plná historických faktov, ale legiend. Hostia boli vsiaknutý do histórie po krásne zrekonštruovanom hrade. Navštevovali jednotlivé miestnosti. Kochali sa dobovými artefaktami, skúšali si rytiersku košeľu, zahrali sa hry. Bolo sa na čo pozerať, čo obdivovať, Užívali si to deti, mladí aj seniori.
