„Vtáčnictvo bolo v 19. storočí vnímané ako charakteristické zamestnanie Slovákov. Vtáky sa chytali pre vlastnú spotrebu, príležitostne napríklad pri pasení dobytka, ale hlavne na predaj okrasného vtáctva a vtáctva určeného na konzumáciu. Okrem dvorov zemanov boli úlovky distribuované aj obyvateľstvu miest, či centrám ako boli Budapešť a Viedeň, kam boli prinášané v košoch a živé v klietkach.
Najdlhšie sa vtáčnictvo realizovalo v oblasti hornej Nitry, a stredného Považia a aj napriek zákonu o ochrane vtáctva z roku 1932 bol zaužívaný do 2. polovice 50. rokov 20. storočia. Na území Slovenska lov z tradičnej ľudovej kultúry takmer vymizol a dochoval sa vo svojej najväčšej rôznorodosti len v obciach Mačov a Sverepec“ (zdroj: etnológ PhDr. Richard Benech na výstave Čvikotári v Dubnickom kaštieli)
Dubnické múzeum v Dubnici nad Váhom a Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici zorganizovali v Dubnickom kaštieli výstavu Čvikotári. Autor výstavy bol etnológ PhDr. Richard Benech.
Riaditeľka Dubnického múzea Ing. Monika Schvandtnerová PhD. privítala účastníkov a prečítala text o výstave z pera autora výstavy etnológa PhDr. Richard Benech, ktorý sa nemohol z osobných dôvodov zúčastniť. Nie veľa návštevníkov výstavy sa mohli oboznámiť s týmto starým zamestnaním Slovákov. Na videu bolo priblížené ako vtáčnictvo vyzeralo podľa pamätníka a vtáčkára zo Sverepca, historické exkurzy na toto záujmové zamestnanie od odborných pracovníkov múzea a spomienky pamätníka. Výstavy sa zúčastnil aj Ochranca prírody Alfonz Liška z Trenčína/Opatovej a veľmi chválil tento počin Dubnického múzea, ale vyjadril ľútosť, že sa tejto výstavy zúčastnilo málo občanov nielen Dubnice nad Váhom.
Výstava bude v Dubnickom kaštieli inštalovaná do 12.11.2023
