Vo Vojenskom opravárenskom podniku Trenčín (ďalej iba „VOP“) sa každoročne v areáli VOP, pokiaľ bol, organizoval MDD.
Napadlo ma zaspomínať si ako to bolo krásne. Dnes už VOP nie je.
Deň pred sobotou, cez ktorú sa slávil MDD, zaujímavé, že to nebolo okolo 1. júna, ale okolo 7. júna na moje meniny. Deň pred tou sobotou sa zišiel organizačný štáb. Pripravoval ingrediencie na guláš, súťažné trate a technické zabezpečenie na ne. Dokonca sa trate kosili. Ako vidieť na fotkách nie vždy to v piatok vypadalo tak, ako bolo treba. Vždy to však vyšlo. Večer bolo veselo, kontrolovala sa pripravenosť a každý kto mal záujem mal zabezpečené ubytovanie v podniku. Vtedy mali podniky svoje ubytovne. V sobotu sa pristavil v meste Trenčín autobus aby sa deti s rodičmi, starými rodičmi dopravili do Zlatoviec. Záujem bol veľký preto sa musel autobus viac krát otočiť. Tam sa už od skorého rána sa varil guláš, pripravoval sa stánok s občerstvením, organizátori zaujali svoje určené miesto na stanovišti. Ja pri hode loptičiek na plechovice.
Naštartovala sa hasičská AVIA, BVP a vozilo sa po firme. Z Detského mestečka Zlatovce sme mali požičané vzduchovky. Hrali rybičky, ruský gulečník, behalo sa po opičej dráhe a boli aj iné hry. Deti sa bavili, rodičia sa striedavo bavili a „zbratávali“ v bufete. Veselo bolo celé doobedie. Pre organizátorov celý deň pri likvidácii materiálu.
Na pomoc pri organizovaní volali aj mňa aj po tom keď som tam už nepracoval. To ma tešilo. Ráno som sa zobudil, prešiel po podniku bez starostí a povinností. Odľahčene, s potešením, že sa nik ku mne neotáča chrbtom pre moju profesiu, nie vždy príjemnú pre zamestnancov a vedenie.
Skončil VOP a s ním aj MDD v ňom. Zaspomínajte si so mnou.
.
