Na posiedke s zanieteným ochrancom prírody Alfonzom Liškom z Opatovej časti Trenčína o včielkach samotárkach, ale nielen o nich.
Alfonz Liška býva v rodinnom dome v Opatovej, priamo pod lesom. Stretli sme sa druhýkrát. Prvýkrát to bolo o všeobecnej ochrane prírody. Teraz sme sa stretli s pánom Liškom spolu s dopisovateľom Trenčianskych novín, aby nám porozprával niečo o včielkach samotárkach a čo to aj o vtáčích búdkach. Stretli sme sa pred jeho domom, prešli sme cez cestu a boli sme v lese. Po ceste sú jeho stopy na stromoch, tú vtáčia búdka, tu prírodné kŕmitko z kmeňa stromov. Cestou nás do sprevádzal spev pinky, krahulca či drozda. Poznali svojho pána, ochrancu. Po ceste nám rozprával o zaujímavostiach s „jeho“ lesa. Rozprával o stromoch, o ich raste, o ochrane lesa. Jeho hovor nenudil. Prišli sme na čistinku-lúčku, povyberal z ruksaku názorné pomôcky a začal nám rozprávať o včielkach samotárkach.
Tieto včielky sú už podľa svojho názvu samotárky. To znamená že nežijú v spoločenstve, ale vytvárajú páry. Netvoria med ani plásty, ale tak ako medonosné včielky zbierajú peľ a nektár. Peľ a nektár však používajú vyvrhnutú potravu ako potravu pre larvičky, ale aj pre dospelé včely. Peľ však prenášajú najviac. Peľom sa rozmnožuje väčšina rastlín a rozmnožovanie veľkého množstva druhov rastlín je na opelenie hmyzom priamo závislé. Vďaka tomu máme čo jesť. Sú mierumilovný a plachý tvorčekovia a preto sa ich nemusíme báť. Ich jed zo žihadla nie je tak nebezpečný ako u včiel medonosných. Samotárky neútočia iba tak. Keby ste ich chceli stlačiť vtedy zaútočia. Tým sú priatelia na záhrade aj s deťmi. Včely samotárky na svoj život využívajú k výrobe komôrok rozmanitý podklad a materiál. Podkladom môžu byť prirodzené dutiny v zemi nebo v dreve, chodbičky a hniezda iného hmyzu, prázdne ulity slimákov, skalné štrbiny, previsy… Niektoré včielky samotárky si vyhrabávajú chodbičky v zemi, v mäkkej drieni stoniek alebo v opadávajúcej omietke teda samotárky si nastavajú hniezda ale využívajú prírodné otvory, alebo to čo im vytvoria ľudia, hmyzí hotel (o tom vo videu). Veľkosť samotáriek je 4 – 30 mm.
Do komôrky umiestní včielka zásobu potravy (zmes kvetového nektáru a peľu) a nakladie vajíčko. Potom plodovú komôrku uzatvorí a pokračuje v práci na ďalšej komôrke. Pri zbieraní peľu a nektáru včielka nevedomky rastliny opaľuje. Samotárky zoberú za jednu návštevu kvetu iba malé množstvo nektáru a peľu a preto sa musia poriadne obracať. To robia samičky. Samčekovia opeľujú samičky a kontrolujú hniezdne stanovisko. Po návšteve krov a stromov označujú ich feromónom a tak lákajú neoplodnené samičky.
U väčšiny druhov včielok samotárok dochádza na jeseň k úhynu dospelákov a zimu prežijú iba potomkovia v hniezdnych komôrkach.
Zdroj: „vcielksamotarky.cz“ po skrátení, úprave a preklade.
Vložené 26 minútové video nie je zábavné, ale výsostne poučné a náučné. Alfonz Liška je zanietený ochranca prírody z Opatovej. Jeho rozprávanie je vždy pútavé preto sa oplatí si ho vypočuť a niečo sa naučiť. Kto má prírodu rád, pre toho to nebude stratený čas pri PC.
