Štvorvagónový historický vláčik sa vydal o 8:15 hod. po trati Trenčín, Trenčianska Teplá, Nemšová, Borčice, Bolešov, Pruské, aby prišiel do cieľovej stanice v Lednických Rovniach o 9:20 hod. Túto trasu si zopakoval ešte dvakrát. Naspäť sa vracal opäť trikrát, o 10:25 hod., 15:05 hod. a 20:45 hod.
Vláčik bol preplnený už vo východzej stanice v Trenčíne. Čo už v Trenčianskej Teplej a ďalej. Sklamaní ľudia odchádzali domov. Na nástupišti železničnej stanice v Trenčíne, v Európskom hlavnom meste kultúry 2026 bolo veselo.
Na nástupišti vyhrávali husličky, prechádzali sa z kaštieľa z Dubnice nad Váhom Ifigénia D`Harcout s grófom Jozefom Ilešházim, Jozef Schreiber, ktorý kúpil v roku 1890 Lednické panstvo so svojim technicky nadaným fotografom, filmárom a milovníkom parných lokomotív… synom Eduardom Schreiberom. Vagóny boli pomaľované históriou Trenčína, Dubnice nad Váhom a Lednických Rovní.
Herci sa premiestnili do vagónov, a veru mali čo robiť, aby úspešne predviedli svoje scénky medzi toľkými dospelými a deťmi rôzneho veku.
Vlak dorazil do cieľa. Cestujúci sa z neho vyrojili sťa mravce. Po ceste boli upozornenia pre vodičov na zvýšený pohyb chodcov, a bolo to treba. Húf ľudí sa valil do sklární RONA v Lednických Rovniach na Deň otvorených dverí. Bolo na čo pozerať, Prechádzali sme jednotlivými oddeleniami sklární. Najviac však zaujalo ručné fúkanie skla. Tu si prišli na svoje hlavne deti. Milí a šikovný zamestnanci pracoviska ukazovali zo svojho umenia čo vedeli a deti sa snažili vyfúkať si asi svoju prvú sklenú guľu. Bolo až ľúto, že to všetko skončilo v odpade, hoci…, niektorí by si to radi odniesli, ale aj na to prišlo. Prechádzalo sa strojovou výrobou, maľovaním, tu tiež si hostia vyskúšali svoju zručnosť pri maľovaní na sklo na otočnom stolíku. Každý si vzal svoje dielko opatrne za vnútro, aby nepokazil svoju maľbu, nakoľko ju bolo treba vypáliť 30 minút pri 170 °C. Kto bol z blízkeho okolia tak pohárik na neho počkal. Práve tu sne dostali pohárik s odtlačkom kapybary ako papá jahôdku. Cesta firmou pokračovala strojnou výrobou a baliacou linkou.
Ako vyslúžilému pracovníkovi bezpečnosti a hygieny práce mi nedalo nepozrieť sa do Dennej miestnosti od dverí. Bola čistá s chladničkou, mikrovlnkou, varnou kanvicou. Inak po celej firme bolo veľa automatov na nápoje a jedlá. Tiež mi nedalo nespýtať sa na istom pracovisku či sa dámy neboja o svoje oči pri rezaní skla. Vraj podľa toho akú výšku režú.
Naša prechádzka končila tam kde končili aj výrobky firmy. V baliarni a expedícii.
Môj záver patril Sklárskemu múzeu a Medzinárodnému sklárskemu sympóziu na nádvorí kaštieľa v parku.
Video tu: https://www.youtube.com/watch?v=d4WjZ6S6tBY
Sklárske múzeum RONA Lednické Rovne
no images were found