9. apríla 2026 som sa vybral po pravom brehu Váhu, proti smeru toku, na miesto kde stála niekedy hviezda, dnes kríž (https://i-novinky.sk/nad-priehradu-za-nosickou-hviezdou/).
Po mesiaci, 7. mája 2026, som sa rozhodol prejsť po ľavom brehu Váhu, proti smeru toku, a vystúpiť na vrch Holíš nad Kúpeľmi Nimnica.
Z vlaku som vystúpil na železničnej zástavke v Nosiciach. Pešo som sa vybral ku Kúpeľom Nimnica. Pred nimi je turistická smerová tabuľa Holíš po modrej 60 min. Tak idem. Vstúpil som do lesa s miernym stúpaním. Prechádzam a zrazu sa nachádzam nad kúpeľmi. Šípkam som neveril. Som na rázcestí nad jazierkom, pri tabuli o pobyte rehoľníkov na Stavbe mládeže, nevediac kadiaľ. Navigácia sklamala tak som sa obrátil na ľudí. Jedna pani ma počula, veľmi ochotne ma navigovala: choďte po ceste (pred Kúpeľný dom Caritas) a potom po žltej značke (veľký turistický okruh). A už to odsýpalo. Všetko bola takmer lesná cesta s miernym stúpaním až po tabuľu „Hradisko Holíš“. Odtiaľ začal chodník stúpať prudšie po kamenej – skalnatom chodníku. Po chvíli sa nado mnou objavil kríž. Kríž na vrchu Holíš. Cieľ mojej cesty.
Vrch Holíš je v nadmorskej výške 532 nad morom, prevýšenie 417 m, dĺžka trasy 8 km hore a dolu. Počas cesty zamračené, občas vykuklo slniečko, bez dažďa. Nakoľko je dlhodobo sucho chodník bol suchý. Pod krížom je taký duralový terčík, ktorý Vám ukáže jednotlivé miesta na okolí kríža. S miestnym ďalekohľadom si môžete pozrieť okolie. Na vrchu som sa stretol s jedným pánom z Nimnice. Nedalo sa mi opýtať sa ho na medvede. „Tu nie sú, kde by sa tu vzali. Posledného, zablúdeného zrazil vlak pre dvadsiatymi rokmi“. Ešte mi poukazoval čo kde je, ktorý kopec sa ako volá, kde je v Nimnici salaš a kde je vidieť „Hviezda“ nad Nosicami od kríža. Rozlúčili sme sa keď mi upresnil kadiaľ do Kúpeľov. Urobil som si pár obrázkov a hajde dolu.
Moja túra pokračuje po modrej značke. Zrazu zmizla. No značka určite nie. Ja som nechtiac „kamarátku“ opustil. Navigácie mapy.com a Sygic sa so mnou nechcú stále kamarátiť. No čo, som v lese. Niet signálu. Zostala intuícia. Orientujem sa podľa vodnej nádrže a zvuku prechádzajúcich vlakov. Hoci som mal ísť dolu inou trasou, osud ma zavial na rovnakú a tak som sa orientoval aj spomienkou ako som išiel hore čo som videl. Sem tam sa objavila značka „Malý turistický okruh“. Keď zbadám budovy a Kúpeľný dom Caritas, vedel som, že je dobre, že som dobre a že kúpele sú tam kde som ich opustil.
Doma si overujem trasu a zisťujem, že som fajn.
Doporučujem urobiť si prechádzku po tejto peknej, nie príliš náročnej trase, aj s rodinou, keď sa všetko zelená, pučí, rozvíja sa. Stojí to za to a aj výhľad stojí sa to.
Video tu: https://www.youtube.com/watch?v=550M_MhPp6o&t=39s
