Kaštieľ MaHoLa v Ladcoch pod vedením majiteľky Silvie Da Col Heisar pokračuje v pútavých, zaujímavých podujatiach. Tentoraz to bola autorská beseda s prezentovaním knihy Antónie Šaradinovej a Pavla Vitka „Kráľovský letci“
Knihu „Kráľovský letci“ vydala Považská knižnica v Považskej Bystrici pri príležitosti 100. výročia Považskej knižnice a 80. výročia porážky fašizmu.
Publikácia na svojej dvestojednej strane mapuje bojovníkov z okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava bojujúcich za našu slobodu v perutiach Royal Air Force (ďalej „RAF“) bolo ich 12. Pôvodne to mala byť útla brožúrka, ale pre svoju zaneprázdnenosť spoluautor Pavol Vitko toto odmietol a povedal Antónii Šaradinovej, keď tak, tak poďme do toho a urobme poriadnu knihu a tak svetlo sveta uzrela kniha s 222 stranami. A tak pani Šaradinová začala pátrať, a ísť po stopách pamätníkov, potomkoch, publikáciách a iných prameňoch za výdatnej pomoci Pavla Vitka.
Na úvod riaditeľka Považskej knižnice v Považskej Bystrici Mgr. Mária Ružôňová poďakovala majiteľke kaštieľa MaHoLa Silvie Da Col Heisar za poskytnutie priestorov a v jej mena privítala generálneho štátneho radcu Ing. Richard Zimányi, starostu obce Ladce Dominika Koštialika, rodičov Silvie Da Col Heisar, zástupcov Odborného učilišťa internátneho Ladce a ostatných prítomných.
Následne podľa Rozkazu štátneho tajomníka MO SR o vyznamenaní a mimoriadnych ocenení odovzdal Ing. Richard Zimányi, generálny štátny radca, vedúci oddelenia starostlivosti o vojenských veteránov a vojenských dôchodcov, odbor sociálnej politiky, sekcie personálnych a sociálnych činností pamätnú medailu k 80. výročiu SNP a skončenia druhej svetovej vojny Antónii Šaradinovej a riaditeľke Považskej knižnice v Považskej Bystrici Mgr. Márii Ružôňovej (Pavol Vitko dostal pamätnú medailu už skôr).
Začalo sa predstavovanie letcov RAF.
- Čatár Martin Ciesar, *23.2.1908, Lazy pod Makytou – 22.10.1980, Anglicko
- Slobodník Štefan Gaborko. *1.1.1910, Streženice – +23.12.1990, Kanada
- Podplukovník Martin Cyprián Janega, *11.11.1921, Mojtín – +21.8. 2005, Qebeck
- Podplukovník Tibor Karas, *27.7.1915, Ladce – +6.8.2000, Anglicko
- Slobodník Pavol Koroš, *29.3.1922, Dolná Mariková – +17.9.1974, Praha
- Čatár František Kulka, *19.10.1904, Lazy pod Makytou – +, Praha
- Podplukovník Jozef Politzer, 17.4.1913, *Stupné – +11.4.1942 Kolhorn, Holandsko
- Desiatnik Ján Polník, *24.6.1904, Prosné – +, asi Kanada
- Major Michal Porubčan, *10.2.1913, Dubnica nad Váhom – +30.12.1982, Trenčianska Teplá
- Major Josef Řehák, *26.10.1916, Lednické Rovne – +4.1.1979, Praha
- Vojak Ladislav Sikla (alebo Szikla, alebo Šikla), *7.2.1906 Borčice – +dátum a miesto neznáme
- Podplukovník František Tanuška, *26.2.1918, Hrabovka – +5.5.1995, USA
Beseda sa niesla v príjemnom duchu keď sa pani Šaradinová s pánom Vitkom vhodne dopĺňali. Podobne je písaná aj kniha. Pôvodne som si chcel prečítať iba úvod a o pánu Porubčanovi, ale kniha ma tak zaujala, že som ju prečítal celú.
Beseda. Vrátili sme sa v čase. Zúri vojna. Svet sa bráni fašistickému Nemecku. Francúzsko prehralo, Nemecko napadlo Poľsko. Nemci „ukradli“ Česko. Slovensko malo Slovenský štát.
Kto však boli Tí 12-i ľudia? Tvrdohlavci idúci za svojimi cieľmi, možno dobrodružstvom, isto však bojovať proti fašizmu. Niektorí utekali pred deportáciou židov, ale utekali aj pred trestným stíhaním. Boli to chlapi, dokonca niektorí mladíci, ktorí, niektorí, mohli mať o budúcnosť postarané. Sedieť si v tichučkú doma. Pracovať vo svojom obchode s optikou pokiaľ mu ju nearizovali, opravovať autíčka, šiť odevy, piecť chlebík, variť, pracovať na svojom poli, robiť hostinského pokiaľ mu ich hostinec neznárodnili. Nie, oni boli iný. Cez peripetie sa vydávali za svojim snom, boli presvedčení a chceli bojovať proti zlu. Rôznymi trasami sa dostávali k RAF, napr. ako Michal Porubčan cez Maďarsko, Juhosláviu, Turecko, Afriku do Anglicka. Pavol Koroš za odbojom prechádzal hranice do Maďarska, zadržali ho, uväznili, po týždňoch keď ho prevážali ušiel a zasa bol zadržaný a uväznený, dostal poriadnu bitku, zasa sa dostal do basy, po prevoze zasa ušiel až sa dostal do Budapešti a na konzuláte požiadal o vstup do čs zahraničnej armády. Konečne sa mu to podarilo. Do RAF prichádzali Slováci aj z iných častí sveta napr. vysťahovalci z Kanady, USA. Československá komunita, pokiaľ to bolo možné si žila aj svojim životom – zvykmi.
Nie zo všetkých sa stali letci. Pracovali aj na pozemnom zabezpečení lietania. Pozemný personál bol veľmi dôležitou súčasťou vojnového letectva. Bojové lietadlá museli byť neustále pripravené na vojenské operácie v stopercentnom technickom stave. , Príslušníci pozemného personálu (mechanici, drakári, opravári,…) a ich nasadenie, svedomitá práca a pohotovosť vo dne, v noci výrazne prispievala k úspechu čs. letcov v bojových akciách. Celé súkolie muselo bezchybne fungovať za každej situácie i počasia. Na poškodenom lietadle často pracovala celá skupina mechanikov. Výsledok musel byť perfektný, veď na tom záviseli životy stíhacích pilotov a posádky. K pozemnému personálu však patrili napr. aj kuchári, lekári, štábny personál, výcviková a opravárenská základňa, atď. Všetkých si však Veľká Británia vážila a chválila ich, že tak malá komunita dokázala mať také výsledky v ich obrane. Dokázali vyhrávať boje vo vzduchu, potápať zásobovacie a bojové lode, likvidovať ponorky, robili prieskumné lety a nálety na strediská nemeckého priemyslu. Neboli to vždy iba úspešné návraty. Aby sa toto všetko podarilo tak na to bol potrebný aj ten pozemný personál.
Keďže najedený človek je spokojný človek, tak o to sa starali kuchári. Aj taký boli z civilného života. No a na to západný front dbal lepšie ako na východe. Strava bola bohatá, ale aj prilepšená pretože z civilného života tam boli aj poľovníci, hubári, rybári. Tak sa pripravovala vára aj v československom menu, nielen tradičné anglické raňajky, samozrejme „knedlo, vepřo, zelo“. Počas husacej sezóny husacina. Baranina. Vo voľnom čase sa chodilo na huby, poľovačku a chytali sa aj ryby. Na štedrú večeru boli aj jaterničky, špikované srnčie stehno, dusená kapusta, zemiaková kaša, smotanová omáčka. Múčniky ako jablkový závin so šľahačkou. Nechýbalo pivo, káva… Velenie, štát, kráľovstvo, ale aj čs. vláda v exile na čele s prezidentom Dr. Eduardom Benešom sa starali o spokojnosť, oddych, o pestrú stravu, nielen cez sviatky, pretože sa stalo, že niektoré jedlo a ráno bolo pre niekoho posledné.
Aby ste si nemysleli, že to boli ľudia so svätožiarou, nie to určite to neboli. Boli to ľudia z mäsa a kostí. Mali svoje + a -. Pili, fajčili, chodili za ženami, rôzneho druhu, ale vždy museli vedieť mieru, vedieť na čo sú tam, keď tam tak urputne chceli ísť. Nie vždy sa to však u každého podarilo.
Ako skončili naši hrdinovia? Neslávne, ako Persona non grata.
Po návrate do oslobodeného Česko-Slovenska tieto perute ešte krátku dobu existovali, no do roku 1946 boli postupne rozpustené a ich príslušníci zaradení do novej česko-slovenskej armády. Ich príslušníci ako skúsení odborníci preverení bojmi prevzali mnoho vedúcich úloh v oblasti vojenského letectva.
Po februári 1948 však mnohí predstavitelia nového režimu videli v účastníkoch zahraničného odboja zo západného frontu nebezpečenstvo. Obávali sa totiž, že by mohli títo odhodlaní vlastenci opäť začať bojovať za demokraciu. A tak boli bývalí príslušníci RAF postupne prepúšťaní z armády a odsúvaní do úzadia. Režim často postihoval aj ich rodinných príslušníkov. Ich manželky bezdôvodne strácali zamestnanie a ich deti stratili prístup k vyššiemu školstvu. Mnohí príslušníci západného odboja boli obvinení zo „špionáže pre západné mocnosti“, uväznení, a odsúdení k dlhoročnému žaláru, či k ťažkým a nebezpečným núteným prácam.
A tak, ako povedal aj pán Vitek tichučko si žili, pracovali s hlavou schúlenou medzi plecami, aby si na nich nikto nespomenul. Taká bola vďaka za slobodu a ich obetavosť.
Až po roku 1989 boli príslušníkom západného odboja priznané ich zásluhy a došlo tiež k rehabilitácii politicky prenasledovaných.
Hroby nielen týchto hrdinov sú po celom svete, ale aj na Slovenských dedinách a mestách, chodíme často okolo nich, ale o nich nevieme.
Text aj za pomoci knihy Antónie Šaradinovej a Pavla Vitka „Kráľovský letci“.
Video tu: https://www.youtube.com/watch?v=0vzrfDy8U0w
