Do Lednických Rovní ma priviedla myšlienka pozrieť si pamätník letca britských Royal Air Force (RAF), podplukovníka Antona Vanka, pilota 312. čs. stíhacej perute. Anton Vanko sa narodil 10. januára 1918 v Lednických Rovniach. Zahynul 8. decembra 1944 na letisku Bradwell Bay. Pochovaný je na vojenskom cintoríne v Brookwoode, Veľká Británia.
Anton Vanko nechcel v slovenských farbách slúžiť na strane nacistického Nemecka. Túžil ísť na západ a zaradiť sa medzi letcov, o ktorých úspechoch tajne počúval v rádiu po znelke Volá Londín! Tento nespokojenec, vitálny muž, chcel bojovať, nevojančiť v strážnej službe a rozhodol sa.
Na jar 1943 sa medzi letcami na trenčianskej leteckej základni vytvorila politicky opozične naladená päťčlenná skupina, ktorá sa rozhodla utiecť zo Slovenska. Okrem pilota Vanka ju tvorili piloti František Slezák a Ľudovít Polák, hlavný mechanik letiska Jozef Konman a mechanik Ján Bžoch. Za svojho vodcu si vyvolili vtedy 25-ročného Antona. Reálna šanca na útek sa naskytla začiatkom roka 1943, keď sa v Trenčianskych Biskupiciach kvôli oprave nachádzal jediný Tupolev SB (Avia B-71) vo výzbroji slovenských vzdušných zbraní. Pre zamýšľaný útek si vybrali práve toto dvojmotorové lietadlo typu B-71, ktoré malo dostatočný dolet. Pôvodný termín úletu si vytýčili na 4. apríla 1943, no museli ho zrušiť.
Celá akcia, ktorú riadil Vanko, sa podarila až na druhýkrát. Začala sa na Kvetnú nedeľu 18. apríla 1943. Napriek tomu, že Vanko nikdy predtým neriadil viacmotorové lietadlo a s pilotážou stroja Avia B-71sa oboznámil len z dielenskej príručky, dokázal náročný prelet senzačne zvládnuť. Príležitosť na odlet do neutrálneho Turecka poskytla Antonovi práve Antka, (Avia B-71). Jediné lietadlo tohto typu, ktoré vlastnilo slovenské vojenské letectvo. Na Slovensku zostalo vlastne náhodou. V marci 1939 krátko pred koncom Československa malo odletieť do Čiech, ale ostalo pokazené na letisku v Spišskej Novej Vsi. Na bombardér mala Antka výbornú rýchlosť 430 km/h, dostup do 9 560 m a dolet 1 200 km. To dávalo Antonovi Vankovi nádej, že s trochou šťastia môže doletieť z Trenčianskych Biskupíc až do Istanbulu. Vzdušná čiara je síce o pár desiatok kilometrov dlhšia, ale zariskovali. Zrejme veriac, že budú mať dobrý vietor.
Od Biskupíc sa najskôr držali Váhu: ,,Tak… tak, tak, tŕŕŕ…“ prehovorili motory a rozozvučali sa v krásnom melodickom rytme. ,,Rýchlo do mašiny,“ zvolal som a už sme bleskovo naskakovali cez dvierka. Odskrutkoval som ešte hadicu so stlačeným vzduchom a kývol Tonovi, aby štartoval. Aj ja som skočil do lietadla. Motory zarachotili na celé letisko. Nebolo čas zohrievať ich, ani ich vyskúšať. Len čím skôr preč, preč! Pôvabný štíhly trup ANT-ky sa pohol a otáčal sa smerom od letiska, „Hurááá“ – zvolali sme od radosti z plného hrdla.
Anton Vanko so svojou posádkou nakoniec šťastne pristáli, hoci nie bez problémov, pri Istanbule na, po tvrdom mimoletiskovom poli s vážne poškodením lietadlom. Senzácia v Londýne, trest smrti doma. Do Liverpoolu sa dostali loďou.
Po úspešnom záverečnom pilotnom kurze bol Anton Vanko 16. novembra 1944 už ako rotmajster letectva prevelený k 312. čs. stíhacej peruti a pripravoval sa na svoje prvé bojové operačné nasadenie. Bohužiaľ nezomrel na bojovom poli. 8. decembra 1944 bolo úlohou dvanástich stíhačov vytvoriť ochranný sprievod zväzku bombardovacích lietadiel Lancaster, ktoré mierili nad vlakovú stanicu v nemeckom Duisburgu, napriek tomu, že na letisku Bradwell Bay vládli veľmi zlé poveternostné podmienky. Pri štarte sa seržant Vanko so svojím Spitfire F Mk. IXC zrazil ešte na vzletovej ploche s pilotom ďalšieho Spitfire seržantom Jánom Škrinarom. Dôvody nie sú celkom jasné. Pri vzlete bola hustá hmla a z nezistených príčin sa „neodlepil“ od zeme zrejme v priestore kde už mal byť vo vzduchu. Iste, križovanie vzletovej dráhy je vždy neprípustné, no všetky detaily okolností nepoznáme.
Zdroj: Antónia Šaradinová a Pavol Vitko: „Kráľovský letci“.
Po prechádzke obcou Lednické Rovne, kde vidieť stopy veľkej firmy RONA. RONA je slovenský výrobca nápojového skla históriou siahajúcou do 19. storočia. Názov Rona vychádza z niekdajšieho pomenovania obce „Lednicz Rone“. V roku 2017 firma oslávila 125. výročie založenia.
Spoločnosť patrí medzi popredných výrobcov bezolovnatého nápojového skla známeho ako krištalín. 96 % svojej produkcie vyváža a je dostupná vo viac ako 80 krajinách sveta. Ročná produkcia sklárne presahuje 60 miliónov kusov.
Skláreň obchoduje so širokou škálou zákazníkov z celého sveta a poskytuje im činnosti spojené s vývojom, výrobou a servisom nápojového skla v segmente skla pre domácnosti a skla určeného pre gastronómiu, letecké a lodné spoločnosti.
Produkty sklárne možno nájsť v Buckinghamskom paláci či v Bielom dome. RONA vytvorila v roku 2006 aj darčekovú súpravu pre futbalový klub Manchester United určenú pre fanshopy. Na prelome rokov 2008 a 2009 kreovala a vyrábala súpravu skla pre fanúšikov FC Barcelona. Sklo z Lednických Rovní sa dá nájsť aj v jednej z najluxusnejších reštaurácií v New Yorku v Rockefellerovom centre, v luxusných hoteloch v Dubaji, Las Vegas. Sklo spoločnosti RONA odoberajú letecké spoločnosti Emirates, Qatar Airways, Etihad, KLM, American Airlines. Kalichy série Harmony s figurálnou nohou boli prezentované v americkom sitkome zo sveta mladých fyzikov Teória veľkého tresku.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/RONA
Moje ďalšie kroky viedli do parku. Tento krásny historický park v Lednických Rovniach s rozlohou 18,5 ha sa rozprestiera na pravej strane Váhu, má prírodne – krajinársky ráz a dopĺňajú ho zvyšky romantických stavebných prvkov, ktoré dobre vidieť i dodnes. Park založil koncom 18. storočia majiteľ Lednického panstva gróf Johann Gobert Aspremont-Linden. Vlastníkom pozemku sa stal po smrti svojho otca, vnuka Júlie Rákocziovej, sestry Františka Rákocziho II. Gróf Aspremont bol veľkým milovníkom prírody. Jeho osobný lekár rakúskeho pôvodu Anton Rochel bol vynikajúcim botanikom a záhradníkom a mal veľký podiel na výstavbe a architektúre parku. U grófa Aspremonta pôsobil v rokoch 1800 – 1811 a 1816 – 1820. Spoluzakladateľom a tvorcom parku bol Aspremontov záhradník Wenzel Wágner. Park postupne dostal anglickú parkovú úpravu, v ktorej bola správne využitá morfológia terénu. Parky a záhrady boli neoddeliteľnou súčasťou panských sídiel. Šľachta na ich vybudovanie venovala veľké finančné prostriedky.
Zdroj: https://www.parklednickerovne.sk/historia/
V parku som prešiel 4,5 km aby som si pozrel:
- Kaštieľ (bohužiaľ do kaštieľa sa normálne, bežne nedá vojsť nakoľko je tam sídlo vedenia spoločnosti RONA a jej prezentácie).
- Náhrobok grófa Aspremonta.
- Starý kostol.
- Fauna a flóra.
- Mauzóleum.
- Gotická brána.
- Chrám bohyne Minervy.
- Šesťramenná lipa.
- Kamenný portál.
- Studnička.
- Lužná časť parku.
- Hipodróm.
- Cifruška bezkrídla (neviem či som mal šťastie, alebo jej je tam toľko, ale odfotil som ju).
- Pamäťová komnata.
- Rytier Tomáš.
- Staň sa stromom!
Video z parku tu: https://www.youtube.com/watch?v=vpd-cQxFaZg
Lednické Rovne, Park
Iba tak okrajovo som pozrel Hunty Fish,nakoľko to miesto som už navštívil.
Reportáž tu: https://i-novinky.sk/navsteva-v-huntyfish-v-lednickom-rovnom/
Jeden pohľad. Vraví sa, že: „Podľa záchoda, poznáš kultúru národa“. Nedá mi oboznámiť Vás z ozaj peknými WC na námestí KLednický Rovní. Krísne udržiavané. Zrejme Kvetinárstvom Vivienn. Na stenách historické obrázky parku a história záchodov. Ako som už inde napísal, že už som robil reportáže z rôznych miesť, ale toto mi nedalo vynechať.
