Za onoho, dávneho, času bola v televízií taká relácia kde diváci posielali rôzne vety či slová a skladatelia mali z námetu zložiť pesničku. Na námet diváka: „Proč pláčete nad cibulí?“ napísal text Pavel Vrba a hudbu zložil Petr Hapka „Žít, jen žít“. Námet „Proč pláčete nad cibulí?“ som si bez dovolenia požičať pre nadpis môjho blogu.
Úvod piesne znie:
„Viděl jsem v životě plakat mnoho lidí,
někteří plakali ze žalu,
jiní a těch bylo méně, radostí,
také jsem potkal ty,
kteří naříkali nad světem,
nad nesmyslností života a bůhví nad čím,
těch jsem se vždycky chtěl zeptat: Proč pláčete nad cibulí?
Jejich nářek mi totiž připadal stejně planý a nesmyslný.“
Neviem kto si tento môj článok prečíta do konca. Uvidím. Dovoľte mi poplakať si na internetovom ramene.
Včera podvečer som sa vrátil domov. Po pol deviatej som si sadol k Facebooku a tam ma čakala správa či som dal niekomu moje fotky z Ilavy, vraj kolujú moje fotky po nete, či som za to dostal nejaké €, vraj jedna elektronická fotka 20 €, aby som šiel na Políciu a dal podanie, ukradli a použili ti tvoje duševné vlastníctvo a ty si ho ceníš, na 20 € za kus – to je tzv. zvyčajná cena, a ja ti to dosvedčím, že ich bolo 126. Teda 116 x 20 = 2320 €, kľudne by som im dal dohodu, že ak to zaplatia hneď – z kasy, tak im dáš zľavu 50 percent (polovicu).
Aj moja nádejná nevesta mi slušne povedané vyčíta, že to čo robím nerobím dobre. Mne keď niečo niekto povie, napíše, nehodím sa za hlavu, pre mňa to má následky napr.: bezspánkovej noci.
Ráno som sa zobudil, áno máte všetci pravdu.
Pri tej príležitosti ma napadli iné súvisiace veci.
„Jedného dňa navštívil Picasso istú reštauráciu. Tam ho pochopiteľne ihneď spoznali. Majiteľ reštaurácie si nenechal ujsť príležitosť a požiadal Picassa, aby mu niečo namaľoval. Ten vzal ceruzku a behom minúty nakreslil obrázok aj s podpisom. “Koľko som dlžný?” spýtal sa majiteľ reštaurácie. “Desať tisíc.” odvetil Picasso bez mihnutia oka. Majiteľ reštaurácie zalapal po dychu a vraví: “Ale majstre, veď Vám to netrvalo ani minútu…” Na to sa Picasso zadíval uprene do jeho očí a odvetil: “Za mojou dnešnou minútou je 40 rokov práce, každodenného štúdia, skúšania, nezdarov a slepých uličiek. Tých 10 tisíc nie je za minútu, ale za obraz.”
Niekto si môže povedať, že tá suma je dosť šialená, i keď nevieme v akej je mene. Možno je to tak. Ale to, čo je na tomto príbehu hlavne zaujímavé, je iná vec. Je to dôvod, PREČO Picasso žiadal tak veľa.
“Za mojou dnešnou minútou je 40 rokov práce, každodenného štúdia, skúšania, nezdarov a slepých uličiek. Tých 10 tisíc nie je za minútu, ale za obraz.”
Vôbec neargumentoval tým, že je slávny umelec, a už len jeho podpis hoci aj na osmrkanej vreckovke, má obrovskú hodnotu. Možno väčšiu ako celá reštaurácia. Jeho argumentom bolo vyjadrenie, nakoľko si váži svoju prácu, všetko čo jej predchádzalo, a čo za ňou stojí.“ (zdroj: Ako vnímaš svoju hodnotu?)
Uvedomil som si akú bezplatnú reklamu robím. Pritom sa sponzorujem sám. Treba si uvedomiť: som síce dôchodca, ale všade vlaky nechodia, na akcii sa stravujem, potrebujem čas na úpravu fotiek, videa, väčšinou si platím vstupné, nabíjam akumulátory do fotoaparátu, kamery, blesku, beží mi PC, platím si mobilného operátora, doménu, priestor na uverejňovanie mojich príspevkov mám dva externá disky na zálohu, ktorú robím dvakrát do týždňa, raz do týždňa antivírus a ochranu proti spamu, amortizácia techniky, aparát + objektív 650 €, PC 650 €, blesk 269 €. Ani samotná upútavka nie je dať fotku s nadpisom, ale aby sa to aj na nete našlo. Pritom keď chcem, aby ten plagát – upútavka vypadala účelne, cítim sa ako chudobný príbuzný ktorý otravuje. Skôr je výnimka, že mi niekto verejne poďakuje. „Odfoť ma“, „Pošli mi fotky“. Odfotím pošlem, väčšina nemá ani toľko slušnosti v sebe aby poďakovala. Ľudia verejne pochvália moje fotky, sem tam sa dočkám pochvaly aj za reportáž, ale väčšinou súkromne. Škola, ktorá ma vychovať k slušnosti nepoďakuje. Akú reklamu robím svojimi upútavkami na mojej kategórii „Čo, kde, kedy“? „Zadara“. Pre firmy, mestá,… Pritom dostávam ďakovné a pochvalné maily v anglickom jazyku.
Teraz v Ilave: Boli tam vystúpenia speváčok a inde speváčkou s ktorými mám užšie vzťahy, OK, ale čo ostatný vystupujúci? Stiahne fotky, dá si ich pod seba, nedá ani ten sprostý laik nieto by poďakoval. Sú aj svetlé výnimky, ale je ich ako šafranu. A samotný pivovar? Načo. Nepotrebuje reklamu od nejakého pisálka, škrábala z Dubnice nad Váhom. Ja som mu poďakoval, pochválil za účastníkov na akcii Pivovarský dvor, za Ilavčanov, ani neviem či so mnou Ilavčania súhlasia.
Prečo by mal poďakovať Salaš Pružina, Kaštieľ Borčice,…
Sú však aj „šafránové“ výnimky ako som napísal CD Karolko, Kežmarské Gagy, HS KoraBand.
Potreboval som zahrať na moje polokrúhle narodeniny za úplatu, nič.
Urobím video a potom tŕpnem či skupina, ktorej urobil reklamu ma nestiahne z YouTube. Niekto môže namietať, že moje videá nie sú kvalitné, aj s tým môžem súhlasiť, ale keď mi niekto osobne napíše že video treba stiahnuť pre nekvalitu som prístupný ku kompromisu. Keď mi niekto povie nedávaj moje, Tvoje videá na YouTube nedám.
Prečo plačem nad cibuľou?