Pôvodne to mala byť cesta po stopách môjho otca, keď chodil z Horných Orešian do Bolerázu peši k vlaku, v zime na vlastnoručne vystrúhaných lyžiach, a potom do školy vlakom do Trnavy, ale opačne. Nejak sa to však zvrtlo a bola to obyčajná turistika z Bolerázu do Horných Orešian.
V Boleráze z Trnavy som vlakom vystúpil na Železničnej zastávke a vydal sa smerom, mysliac si, že do smutne slávnej osady Políčko nakoľko tam onehdy tam bývala Irena Čubírková ktorú popravili 28. septembra 1966 v Prahe na Pankráci obesením za vraždu dvoch manželov. Políčko som nechtiac minul, takže som pokračoval do Dolných Orešian.
Moja cesta v Boleráze viedla okolo spoločnosti Tate & Lyle Boleraz. Podnik Tate & Lyle Boleráz bol prvým privatizovaným podnikom na Slovensku. Podnik spracúva kukuricu, dodáva širokú škálu potravín a nápojov a tiež výrobky pre papierenský priemysel v celej Európe.
Po Boleráze som sa zastavil v Kostole sv. Michala archanjela, pamätihodnostiach obce a ďalej už boja cesta prebiehal popri poľnohospodárskych poliach, lúkach, cyklistickej trase Trnavského samosprávneho kraja do Dolných Orešian. V diaľke som videl Smolenický zámok. Našiel som sa na Trnavskej ceste v Dolných Orešanoch medzi Trnavou a Hornými Orešanmi. No a moje kroky po 7,5 km viedli k cieľu do Loveckej reštaurácie U Korytára v Horných Orešanoch na Zemiakovú placku s kuracím soté, syrom, kapustou a zeleninovou oblohou a proti smädu na pivo.
