Syn s nevestou a ich deťmi ma zobrali na predľlžený vikend do Albánskeho mesta Drač. Po albánsky Durrës.
Drač je najstaršie a druhé najväčšie mesto Albánska, významný námorný prístav. V roku 2015 malo viac ako 200 000 obyvateľov. Mesto leží na pobreží Jadranského mora pri severnom okraji Dráčskej zátoky, asi 45 km západne od Tirany hlavného mesta Albánska, čo je 45 min. autom.
Drač založili pod menom Epidamnos grécki osadníci z Korintu a Korfu roku 627 pred Kr. Od roku 229 pred Kr. patril Rimanom, ktorí ho volali Dyrrhachium (gréc. Dyrrhachion) a vybudovali stadiaľ strategický dôležitú cestu Via Egnatia do Solúna, neskôr predĺženú až do Konštantínopolu. Pri Dyrrhachiu sa 10. júla 48 pred Kr. odohrala bitka, v ktorej sa Gaius Iulius Caesar neúspešne pokúsil poraziť Pompeiovo vojsko. Po dlhom období byzantského panstva sa Drača roku 1081 nakrátko zmocnili Normani zo Sicílie, neskôr mesto do roku 1501 ovládali Benátčania a do vzniku nezávislého Albánska roku 1912 bolo súčasťou Osmanskej ríše.
V rokoch 1913 až 1920 bol Drač hlavným mestom Albánska. Významnej modernizácie sa mesto dočkalo po ničivom zemetrasení roku 1926 a hlavne po druhej svetovej vojne. Prvá albánska železnica, spájajúca Drač od roku 1949 s Tiranou a neskôr s Elbasanom, prispela k ďalšiemu priemyslovému rozvoju. Od roku 2000 je v prevádzke diaľnica z Drača do Tirany.
Lodné linky spojujú mesto s Bari, Brindisi, Anconou a ďalšími talianskymi prístavmi. Drač je najdôležitejším osobným aj nákladným prístavom Albánska a tiež turisticky vyhľadávaným prímorským letoviskom.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Dra%C4%8D_(mesto)
V piatok ráno odlietame spoločnosťou WizzAir lietadlom Airbus A321neo z Bratislavského Letiska M. R. Štefánika o 6:30 hod. Preleteli sme ešte zasneženými pohoriami, ponad údolia, nad Sarajevom, riekami, poliami. O 7:40 hod. pristávame v Albánsku v Tirane na Letisko Matky Terezy. Požičiavame si auto Škoda a prepravujeme sa do mesta Drač ubytovne s dvojizbovým bytom.
Ubytovanie máme 180 m od pláže. Pre mňa prvýkrát v tejto destinácii, preto sa hneď vyberám pozrieť a pozdraviť more, slniečko, pláž. Čistotou ma pláž neoslnila, ale čo je horšie žiadne odpadkové koše na pláži. Za to pláž je piesočná, takže sa tam dá chodiť na boso. Na obzore vidieť pristávajúce ľude na modrej hladine mora. Je koniec jari. Pláž sa pripravuje na letnú sezónu. Po pláži však už sa premiestňujú stánkari s pojazdnými stánkami a ponúkajú plážové potreby. Prechádzame na nábrežie plné hotelov, reštaurácií. Je piatok, ľudí ešte veľa nie je. Potrebujem do bytu šľapky, troje (na doma, na von a vietnamky do vody), a širák, pero, magnetku (ozaj tých mám už toľko, že mi dvere, na ktoré ich vešiam už vŕzgajú od záťaže), veď mám čas, ešte sme iba prišli. Potrebujem sa zorientovať. Nebudem popisovať čo sme kde jedli, zaťažovať Vás tým, ale užili sme so to s typickými albánskymi jedlami, zákuskami. Sú lacnejšie, vraj aj preto, že Albánsko ešte nie je v EÚ, ale sa pripravuje na rok 2030. Reštauratéri, personál, servírky sú úslužný, ochotný. Keď si nevšimli moje tričko „Milujem Slovensko“ tak sa pýtali odkiaľ sme. Platiť sme mohli albánskou menou, ale často aj eurami. V hotovosti a bankomatovou kartou. Kurz 1 € % = 95,45 lek. Zjednodušene 100 lek = 1 €. Bol som na zábave zo živou hudbou, ozaj, iná hudba, iné melódie, iný štýl tanca (viď na mojom videu), malé pivo 200 lek.
Taký zážitok. Reštaurácie zatvorené, obchod otvorený do 22:00 hod. Starý pán, asi brigádnický predavač, sedí v obchode s potravinami za pokladňou s cigaretou v ústach a účtuje. Nemôže jednu položku nájsť v sortimente pokladne tak mi ju perom pripísal na účet.
Doprava. Rýchlosť? Čo to je? Bicyklisti, motorkári sa „preštrikovávajú“, kľučkujú, medzi autami, To že páni idú po prostred cesty a vôbec im neprekáža, že ideme za nimi autom. My sme tu doma.
Drač je inak pekné mesto dýchajúce dlhou históriou. Sú tu rímske pamiatky hneď vedľa mnohoposchodových budov. Najzajímanejšími pamätihodnosťami sú amfiteáter, nniekdajšie rímske fórum a stredoveké opevnenie. Je tam Vojnový pamätník venovaný partizánom, ktorí bojovali počas druhej svetovej vojny. Zobrazuje vojaka s puškou a zdvihnutou päsťou, čo symbolizuje odpor a boj za slobodu. V blízkosti sa nachádza aj komplex mauzólea venovaný padlým vlastencom.
Je tam veľa mešít, minaretov, dokonca sme zažili aj z zvolávané z minaretu k modlitbám, ale už moderne, z reproduktorov.
Prechádzajú po nábreží zaujala ma skala medzi budovami a v nej betónová – vojenský bunker z čias studenej vojny. Vraj nie je jediný volá sa to Bunkerizácia (1967 – 1986). Za izolacionistického režimu komunistického vodcu Envera Hodžu Albánsko postavilo odhadom 173 000 až 750 000 bunkrov po celej krajine. Cieľom programu, poháňaného strachom zo zahraničnej invázie zo Západu aj Sovietskeho zväzu, bolo poskytnúť obrannú pozíciu každému občanovi. Tieto bunkre v tvare „huby“, známe ako typ QZ, boli typicky navrhnuté vojenským inžinierom Josifom Zagalim, aby odolali priamej delostreleckej paľbe. Napriek ich obrovským nákladom sa tieto bunkre nikdy neobjavili v boji. Dnes sú mnohé v oblasti Drača opustené. Mnohé pomaly chátrajú na plážach a svahoch. Niektoré boli premenené na bary, reštaurácie, múzeá alebo skladovacie priestory.
Krásne nábrežie v Drači skrášľuje aj vysvietený most na lanových úchytoch sťa most SNP v Bratislave bez ufa, ale s ukončením v bare nie v Petržalke. Opodiaľ sa ľudia chodia kochať na impozantnom západe slnka.
Pútajú aj bronzové sochy slávnych hudobníkov Micka Jaggera, Tiny Turner, Bobyho Dylana a Johna Lennona. Nechýba detské ihrisko.
V Drači je toho veľa či vidieť, či navštíviť, len prísť.
V Drači sa však chystá aj ešte niečo veľkolepé. Chystá sa veľká rekonštrukcia prístavu. Projekt, často označovaný ako „dubajský prístav v Drači“ (Durrës), je ambiciózny investičný zámer premeny najväčšieho albánskeho prístavu na moderný prístav pre jachty, luxusné apartmány a turistickú zónu. Za projektom stojí spoločnosť Emaar z Dubaja, ktorú zastupuje investor Mohamed Alabbar, známy napríklad výstavbou Burj Khalifa. Cieľom je premeniť starý obchodný prístav v Drači na modernú štvrť s názvom „Durrës Yacht & Marina“, ktorá zahŕňa prístav pre megajachty, terminály pre výletné lode, promenády, hotely a luxusné rezidenčné byty. Celkové náklady na premenu sa odhadujú na približne 2 miliardy EUR. Tento projekt je považovaný za jeden z najväčších investičných projektov na Balkáne a má výrazne zmeniť tvár mesta, ktoré sa stáva čoraz populárnejšou destináciou.
Ešte sme si urobili výlet do 119 km vzdialeného mesta Vlorē.
Lietadlom leteckej spoločnosti Ryanair Boeing 737 – 800 odlietame v pondelok z Tirany, z Letiska Matky Terezy 17:20 hod. 17:52 hod. pristávame Bratislave na Letisku M. R. Štefánika.
Video tu: https://www.youtube.com/watch?v=_TxYA3NA5Kg
