Dodržiavaniu ľudových zvykov Veľkej noci, šibačky a oblievačky, hoci prevzatých z pohanského náboženstva, sa v obciach a mestách venujú zväčša folklórne súbory, folklórne skupiny, ale aj dobrovoľní hasiči.
Keď sa začali schádzať už od 7:00 chlapci z FS Mladosť z Dubnice nad Váhom vo svojej klubovni na Partizánskej ulici s vedrami od náterových látok, niekto si mohol myslieť, že chlapci nedbajúc na sviatok idú maľovať, či líčiť. Opak bol pravdou. Mládenci sa chytali poriadne vyoblievať a vyšibať rúče devy z ich folklórneho súboru. Vedrá naplnené zväčša studenou vodou čakali na svoje obete. Korbáče zatiaľ bez mašličiek. Za veselého spevu, ako je už príznačné pre folklórne súbory, podľa pripraveného itineráru šibači nasadli do aut, aby sa najprv vybrali do neďalekej Nemšovej, aby sa potom vrátil späť do Dubnice nad Váhom. Môj vodič mi na otázku, že prečo nejdú tradične na koči odpovedal: niekedy mali bohatí autá a chudobní kone, dnes je to naopak, konský povoz by bol drahší ako autá. Dievčence hoci boli pripravené na to „najhoršie“, zdráhali sa. No nepomohlo ani keď nevyšli von. Oblievači si ich vytiahli a niektoré aj vyniesli. Voda z vedier strácala svoje pôvodné miesto a pristávala na telách devúch, pár šibov korbáčom, pozvánka na občerstvenie a čo nemohlo chýbať, farebné stužky na korbáč. Zaspievala sa pieseň:
„Ďakujeme tomu domu,
kde sme mali dobrú vôľu,
ďakujeme tej materi,
že nám chová synov, dcéry…“,
a pokračovalo sa ďalej pre zdravie a krásu slovenských diev s vodou a korbáčom.
