Turisti TJ Bezovec Piešťany zorganizovali už 40. ročník turistického pochodu Bezovec – Piešťany.
Tohto populárneho pešieho pochodu sa zúčastnilo asi 120 turistov milujúcich krásu slovenskej zimnej prírody. Kochať sa prišli turisti z Bratislavy, Perneka, Komárna, Hodonína, ale aj z Košíc. Organizátori zabezpečili tri autobusy, aby prepravili účastníkov zo zástavky MHD Piešťany do Novej Lehoty – Bezovec zastávka. Niektorí sa však prepravovali aj pravidelnou linkou. Odtiaľ začala prechádzka po lesných, poľných a lúčnych cestách okolo koníkov na Gonove lazy kde bola prezentácia. Po ceste boli posilňovacie zastávky na občerstvenie na tekuté a pevné palivo.
Na Gonových lazoch – prezentácii – každý účastník obdržal účastnícky preukaz, odznak, tradičnú placku pochodu a mohol sa vybrať po jednej z troch trás. Najprv si však mohol opiecť špekáčiky na ohnisku. Na silu dostal niečo sladké pri stolíku organizátorov. Pri historickom stĺpe histórie Ranča Gonove lazy bolo treba sňať klobúk a zaspomínať na kamarátov, ktorí odišli vraj na konečný vander. Organizátori pripravili minivýstavku histórie Gonovych lazov. … a išlo sa.
12 km: po červenej značke od autobusu smer Sedlo Kostolný vrch. Následne po modrej značke od Sedla Kostolný vrch smer Gonove lazy a Hubina.
20 km: po červenej značke od autobusu smer Sedlo Kostolný vrch. Následne po modrej značke od Sedla Kostolný vrch smer Gonove lazy, odtiaľ po zelenej značke smer Výtoky (Čierny potok). Potom dole popri potoku po asfaltovej ceste do obce Moravany /Váhom. Ďalej až do Piešťan.
30 km: po červenej značke od autobusu smer Sedlo Kostolný vrch. Od Sedla Kostolný vrch po modrej značke smer Gonove lazy, odtiaľ po zelenej značke smer Výtoky a Krahulčie vrchy. Na Krahulčích vrchoch odbočiť na červenú značku smer sedlo Havran. Zo sedla Havran potom po modrej značke do Piešťan.
Hoci som si vybral 12 km trasu prešiel som 20 km. Neskončil som v Hubine, ale v Piešťanoch po ceste cez Moravany nad Váhom.


Zdroj: mapy.cz
Na trase ste si mohli pochutnať na fazuľovici v Bufete u Mijača v Moravanoch nad Váhom.
Cestička to bola príjemná, hoci chodníky boli sem tam nebezpečné, či už to bolo po rovine, zostupe či stúpaní. Sneh, topiaci sa sneh. Zachmúrené počasie pod mrakom neuberali na nálade pochodujúcich. Ako som už spomínal trasy viedli po lesných, poľných a lúčnych cestách. Po chodníkoch vidieť stopy po raticovej zveri. Každý mal dobrú náladu, mobily pracovali na plné „pecky“. Fotila sa príroda, kamaráti, rodiny, informačné tabule, aby bola aká, taká spomienka na tento turistický zážitok.