Strava minulosti

1015

2016_11_16-strava-minulostiDubnické múzeum v Dubnickom kaštieli zorganizovalo prednášku PhDr. Tünde Lengyelovej, CSc. samostatnej vedeckej pracovníčke Historického ústavu  SAV v Bratislave o strave minulosti. Prednášku otvorila Ing. Monika Schwandtnerová PhD. poverená výkonom funkcie riaditeľa múzea. Čo sme sa nové dozvedeli? Čo ste nevedeli, alebo vedeli? Prinášam reportáž.

Kuchyňa. Sporáky boli nižšie, vlastne to neboli sporáky, ale dosky na ktorých boli ohniská nad ktorými sa v nádobách varilo. Tieto boli na trojnožkách a vtedy dosahovali výšku vhodnú na pridávanie ingrediencií a miešanie… šéfom bol kuchynský majster, to však nebol šéfkuchár, bol to akoby manažér. Človek ktorý sa staral o chod kuchyne. Bol to taký zásobovač a dohliadač nad činnosťou kuchyne. Ďalej sa varilo aj v kotlíkoch a na ražňoch.

Voda. Problémom bola voda, hlavne na hradoch. V kaštieľoch až tak nie, tie sa stavali nižšie ako hrady, takže tam teoretický problém s vodou nebol. Voda sa na hrad dovážala. Zachovaná je nádrž na vodu 7 m x 7 m x 10 m na Pustom hrade. V tomto prípade sa plnila systémom tak, že sa zbierala keramickým potrubím zo striech jednotlivých budov. Voda pretekala cez štrk a tak bola filtrovaná.

Stolovanie. Bolo viacej stolov. Zasadací poriadok bol podľa hodnosti, bohatstve a postavenia. Ženy sedeli zvlášť. Maximálne manželka kráľa či hosťa sedela pri nich.

Na stoloch boli koberce. Koberce boli drahé, dovážali sa z Turecka. Pretože boli drahé nedávali sa na zem, ale na stenu alebo na stôl, ale keďže boli drahé dávali sa na ne vyšívané obrusy. Krása vyšívania reprezentovala paniu domu. Vzácne boli zlaté alebo strieborné výšivky.

Príbor. Za Matej Korvína už sa začali dávať príbory, predtým si ich nosil každý sám. Lyžicu a nôž. S tým si vystačili. Vidličky boli na nakladanie napríklad mäsa. Predtým uhorská šľachta používala hlavne ruky a nože, a keďže mäsá boli v šťavách, tak to pri stolovaní nevypadalo dobre. Veľmi sa nad tým pohoršovali zahraničný turisti. Taniere boli prevažne cínové, ale aj drevené taniere a poháre, neskôr keramika, hlavne habánska. Sklené poháre boli vzácnosťou. Pri vzácnej návšteve bolo prestieranie aj zlaté.

Strava. Základ bolo mäso, chlieb a víno. Mäso hlavne hovädzie. Uhorsko významne vyvážalo mäso na západ. Zásobovalo takmer polovicu Európy. Po hovädzom mäse bolo najviac spracovávané hydinové mäso. Kačica sa chovala málo, sem tam sa jedol páv. Ale páv bol ako ozdoba stola. Po pripravení mäsa sa perie vrátilo na mäso aby vznikol dojem páva. Obľubovali aj jedlá z vtákov. Bravčové sa jedlo málo, pretože prasiatka sa vyhnali do lesa a tam sa samé stravovali a tak sa zabíjali až na jeseň. Baranina sa jedla na jar, keď boli jahniatka. Cez pôst, v piatok ba i v sobotu a v pôstne veľké sviatky sa jedli ryby. Tých boli v našich vodách veľa a rôzne druhy. Cez to všetko sa aj dovážali cudzokrajne morské plody. Mäso sa varilo, pieklo alebo oboje bez postupu v akom poradí a dávalo sa do omáčok zahusťovaných chlebovou striedkou. Používalo sa veľa korenia a bylín. Bez octu bolo stolovanie nepredstaviteľné. Všetko zo zvierat sa spotrebovalo, nielen na jedenie, ale aj ako spotrebný tovar. Zo zeleniny sa požívala najčastejšie kapusta, potom petržlen. Chlieb. Súčasťou každej kuchyne bola aj pekáreň na chlieb pretože ten nemohol chýbať na stole. Piekli sa rôzne druhy chleba. Biely pre panstvo, „b-chlieb“ pre úradníkov a vyššie postavených členov dvora, „c-chlieb“ pre paholkov, ražný, bez rôznych prímesí. Nebol tak kvalitný. Okrem chleba sa k mäsám podávali kaše. Vzácnosťou bola ryža. Pilo sa aj mlieko a jedli mliečne výrobky. Už sa dovážali cestoviny (špagety), postupne sa cestoviny vyrábali u nás.

Nápoje. Hlavne to bolo víno z toho Tokajské, v kvalite vtedajšej doby. Pilo sa hlavne zo zdravotných dôvodov pretože voda v tých dobách nebola vhodná, teda nie dosť zdravotne bezpečná, z dôvodu skladovania. Panstvo sa predbiehalo v tom, koľko sa, kde vypilo vína. Rozmohol sa alkoholizmus. Víno sa pre jeho vyššiu bezpečnosť ako voda podávalo aj deťom. ale riedené vodou. Na začiatku to bolo biele víno. Zriaďovali sa kaviarne kde sa podávala káva dovezená z Turecka. Káva sa už rozšírila aj do domácností. V tom období sa k nám dostalo aj kakao resp. čokoláda a čaj. Pre tieto drahé exkluzívne veci sa chodilo do Viedne, ba aj do Istanbulu.

Ovocie. Ovocie sa dávalo na stôl posledné. Boli to hlavne jablká, hrušky, marhule, slivky čerstvé, ale aj sušené. Pestovali sa orechy. V záhradách boli okrem okrasnej časti aj úžitkové, ovocné sady.

Po prednáške PhDr. Tünde Lengyelovej, CSc. sme ochutnali anízové koláčiky Prigidiny ktoré musel mať Leonardo da Vinci každý deň na raňajky, caltu podľa receptu zo 17. storočia bez ktorého by sa na dubnickom dvore Ilešházyovci nezaobišli. Skúsili sme aj vínko s medom, šalviou, trnkami, strúhaným medovníkom a levanduľou. Samozrejme hmotnosť podľa chuti každého.

Reportáž v TV POVAŽIE