Až príliš živý sen

601

V noci sa zobudíte spotený. Niečo sa Vám prisnilo? Alebo nie? Mne sa to stalo tiež, mal som až príliš živý sen.

Fotil a filmoval Vatru zvrchovanosti v akejsi obci od 14:30 hod. do 20:24 hod. Fotky s videom som dal na svoju stránku. Oslovil ma predseda miestnej SNS, že by mal záujem o tie fotky. „Nedávam fotky, ale predám Vám ich za 200 €“. Vraj sa má spojiť so starostkou. Stalo sa, zavolal som, najprv mi to nezdvihla, ale za pol hodinu mi zavolala, že je vybukovaná a mám jej zavolať na druhý deň. Zavolal som jej a ešte v ten deň sme sa stretli. Debatovali sme foto a videodokumentácii pre obec, že moje fotky sú žiadané, nakoniec sa reč dostala aj k BOZP. Presvedčila ma, hoci nemám také „rýchlovky“ rád, že im na druhý deň skontrolujem BOZP dokumentáciu či je v poriadku. Nakoniec sme sa dostali k fotkám. „Už nemám na fotky peniaze, ale keďže sa mi Vaše fotky páčia tak by sme sa mohli dohodnúť. 50 € zajtra a od 1.1.2020 by ste pre nás pracoval za 300 €/mesiac aj s videom z obecného zastupiteľstva, na dohodu“ No nezober to. Na druhý deň som prišiel. Spýtal som sa či si to nerozmyslela? Odpovedala otázkou: „A vy?“ Fotky som priniesol na kľúči, odovzdal prednostovi úradu a pozreli sme si dokumentáciu BOZP a vyjadril som s ňou spokojnosť. Zinkasoval 50 €. Začal som túžobne čakať na 1.1.2020.

Ďalšia návšteva obce pri príležitosti osláv Dňa ústavy. Všetci si ma všimli okrem jednej osoby.

Prichádzam opäť do obce v pohode. Stala sa zaujímavá udalosť. Vystúpila mužská spevácka skupina. Starostka sa s nimi fotila. Niekto ich fotil mobilom, pribehol som, urobím fotku, odchádzam a za chrbtom počujem: „ešte jednu fotku našim oficiálnym fotografom“, otočím sa, myslel som, že to patrí mne, po našom rozhovore, nebol som to ja. Začal som cítiť „trávu rast“ a 1.1.2020 sa blíži. Vydrž!

Píšem e-mail so žiadosťou o návrh dohody, aby som si ju mohol preštudovať a dať právnikovi. Odpoveď žiadna.

Telefonujem. Starostka mi povedala, že majú vo štvrtok ObZ. Dobre. Vedel som, že mi už viac mobil nezdvihne, cez to všetko som sa pokúsil zavolať, predpoklad sa potvrdil.

Ako to skončilo? Budím sa, ale ešte som zaregistroval, že píšem mail: „Keďže mi neberiete telefón, ani neodpovedáte na e-mail, ale verím, že obe komunikačné linky sa k Vám dostávajú. Zistil som, že nemáte záujem so mnou spolupracovať, rozhodol som sa pre nasledovné: „Za fotky z Vatry zvrchovanosti som žiadal 200 €. Dohodli sme sa na 50 € s tým, že budem pre Vás pracovať od 1.1.2020 za 300 €/mesiac. Nakoľko dohoda od 1.1.2020 nie je predloženia na posúdenie právnikovi, žiadam Vás o doplatenie zvyšnej sumy, čo činí 150 € do konca roka 2019, buď osobne, alebo na účet a do smrti dobrý,… Starostka by nemala vyslovovať sľuby, ktoré nechce alebo nemôže splniť.“

Pyžamo mokré, periny mokré, spotený, mobil nepípa, že by mi prišli na účet nejaké euráče.

Vraj sen trvá pár sekúnd, ale čo sa tie sekundy premelie v mozgu. A človek by tak rád spal v pokoji a nesníval, že sa niečo splní. Snívalo sa mi to vlastne?