Hľadanie stratených významov v trenčianskom ornamente.
Choreograf folklórnych tancov, ale v tomto prípade etnológ a etnograf PhDr. Richard Benech sa predstavil v Dubnickom kaštieli v prvej z kvarteta jesenných prednášok a besied.
Jeho prednáška pod názvom. „Trenčiansky ornament ako kód: Hľadanie stratených významov.“. V miestnosti Dubnického kaštieľa sa zišlo asi 20 záujemcov, medzi inými Jozef Ďuráči, folklorista telom a dušou, Mária Backová známa dubnická krajčírka a vyšívačka tradičných folklórnych odevov a iní hostia zaoberajúci sa folklórom a ostatní, ktorých táto téma zaujíma.
Prednášateľ so zanietením prednášal o histórii odievania, spracovania odevov mužských lajblíkov. Poukázal na to, že to nie je zhluk nejakých náhodných ornamentov, možno mnohokrát abstraktných, na prvý pohľad, ale že naozaj majú svoj význam a svoju symboliku. Sústredil sa na oblasť v okolí Trenčína, hlavne nachádzajúca sa na ľavej strane rieky Váh, teda o oblasť nad Trenčínom. V podstate vyšívanie lajblíkov môžeme rozdeliť podľa jednotlivých farností. Hovoril o zaniknutej obci Lieskovec, o Kolačíne, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Opatová a Kubra.
Zdôraznil, že dubnické ornamenty a námety a jej okolia, tak ako aj z okolia Trenčína vychádzajú z mariánskej tradície. Popisoval zdobenie lajblíkov na chrbtovej a prednej časti. Lajblíky boli čierne. V chrbtovej časti išlo o trojuholníkové, t. z. v. „chrbtoví kvet“. Na jednotlivých ornamentoch nám ukázal v symboloch Ježiša Krista, Pannu Máriu a jej utrpenie. Väčší kríž červený žltý bol znak Ježiša Krista nad ním modrý Panny Márie. Potom sa pridalo srdce Ducha svätého. V prednej časti dolu sa používala voluta („fajka“ – špirála.). Hlavná farba bola červená, ako znak utrpenia. Do lajblíkov sa postupne pridávali srdiečka, vtáčiky a iné ozdoby.
Zástavy. Každá obec, ktorá mala zástavu si do nej všívala tie svoje ornamenty, tak sa poznala príslušnosť k obci.
Typické pre Dubnicu nad Váhom boli biele súkenné papuče,
Bolo aj také, že niektoré časti zdobenia mali svojho autora, ale po čase zľudoveli. Niektoré ozdoby časti boli inšpirované aj sochami ako vrchnou časťou Morového stĺpa Najsvätejšej Trojice v Trenčíne, rokokovej sochy Panny Márie z polovice 18. storočia a Panny Márie v kostole v Dubnici nad Váhom.
Záverom hodinovej prednášky, dôkazom toho, že bola pútavá, nastala časť pre otázky a odpovede.
