Keď sú ľudia ľuďmi

365

Čas od času príde chvíľa keď sa zastavíme a porozmýšľame nad slovom človek. Nie vždy sme človek s veľkým „Č“. Príde však čas keď sa zomkneme.

Prišiel čas keď „brat“ zdvihol zbraň, zaútočil na „brata“. Ľudia vidia čo sa deje pár kilometrov za ich hranicami. Zomierajú aj ľudia, ktorý za to nemôžu. Vtedy ukážeme svoju pravú tvár, svoju človečenskú súdržnosť.

Na dvoch miestach v Dubnici nad Váhom sa dnes schádzali ľudia z Dubnice nad Váhom a okolia, aby priniesli veci pre ľudí prichádzajúcich na Slovensko z vojnovej Ukrajiny. Bolo ich neúrekom. Možno za hodinu, čo som to sledoval, ich prichádzalo veľa, z charitou plným kufrom auta. V rukách vo veľkých nákupných taškách. Drogériou, hygienickými potrebami, vodou, hračkami dokonca skladacími kočíkmi, farbičkami, sladkosťami, skrátka so všetkým čo bežne človek potrebuje. Autá sa plnili takmer do prasknutia.

Zajtra skoro ráno vyrážajú prvé vozidlá, smer Košice. Tam ich bude čakať Červený kríž s inštrukciami ako ďalej a ide sa k východnej hranici.

Zaželal som im šťastnú cestu, aby dobre vyriadili a úspešný návrat.

Video

Marpex

Katolícky dom