Čachtice
Obec Čachtice sa rozprestiera na mieste, kde sa považský výbežok Podunajskej nížiny stretáva s pohorím Malých Karpát. Obec leží 7 km od okresného mesta Nové Mesto nad Váhom v nadmorskej výške 203 m n.m. Rozkladá sa na ploche 3257 ha. Hustota obývania je 117,47 obyv./km2.
Na erbe Čachtíc je v červenom štíte kráľ – sv. Ladislav – v striebornom brnení, so zlatou korunou na hlave, v zlatom, striebrom lemovanom plášti, so striebornou halapartňou na zlatom porisku v pravici a zlatým krížom ukončeným zemským jablkom v ľavici.
Nad obcou Čachtice sa nachádza Čachtický hrad, kde jednou majiteľkou bola aj známa Alžbeta Báthory. Nielen Čachtickým hradom a Alžbetou Bátoriovou sú uznáme Čachtice. Je tu viacero historických, sakrálnych a iných pamiatok. V obci je Baroková golgota (dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej, ako prosbu o odpustenie hriechov, ktorých sa jej svokra dopustila trýznením nevinných dievčat), Baroková socha Sv. Floriána, Barokový Mariánsky stĺp (kríž so sochou Ježiša Krista so sochami sv. Márie Magdalény, sochou Panny Márie a sochou sv. Jána Evanjelistu), Božia muka pri cintoríne, Gotická kaplnka (na briežku stojaca kamenná pevnosť s kaplnkou a kostolom sv. Ladislava), Kaštieľ Nádašdyovcov, Kaštieľ Orságovcov, Katakomby – pivnice, Kúria Drugetovcov, Pamiatky na Urbanovského ulici (Kaplnka so sochou sv. Jana Nepomuckého, Pomník vojakov padlých v prvej a druhej svetovej vojne, Socha panny Márie lurdskej v jaskyni), Pod budovou fary na okraji svahu stojí pekný pieskovcový kríž s textom: „Z milodarov Farnikov Csejthe, Zsolnafalu, Komárno Roku 1902.“, Renesančný kaštieľ, Rímskokatolícka fara, pamätná tabuľa na Tatrín (jeden z najznámejších slovenských spolkov. Cieľom spolku bolo všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, najmä vydávaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku a podporou slovenských študentov. Tým prispel významne ku kodifikácii spisovného slovenského jazyka.), Zvonica–umieráčik a iné.
Z vlaku som vystúpil ma stanici v Čachticiach. Vybral som sa chodníku smerom k námestiu obce. Po čase chodník skončil a musel som prejsť na cestu s nadjazdom na dosť nebezpečné miesto kde je úzka cesta s nebezpečnými serpentínami. Začal som pátrať po Čachtickom podzemí. Vedel som, že je zatvorené, ale chcel som sa dostať aspoň k bráne. Urobím si fotku kaplnky so sv. Jánom Nepomuckým. To sa už blíži veža kostola sv. Ladislava dolu s opevnením sťa pod hradom, dokonca so strieľňami a podjazdom s ťažkým prejazdom pre vozidlá kde môžu ísť striedavo jedným smerom. Ku kostolu vedie schodište. Ku kostolu sa vystupuje ako na hrad, vedľa je fara so sochami Cyrila a Metóda, schádzam od kostola, hľadám podzemné chodby. Nenašiel som ich. Blížim sa na námestie v centre je veľká drevorezba Alžbety Báthory poblíž je pamätná dlaždica Magna Via (Magna via bola dôležitá cesta v bývalom Rakúsku-Uhorsku, ktorá viedla cez dnešné Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Ukrajinu. Používala sa na prepravu osôb a pošty).
No sa už sa vydávam úzkou uličkou pre chodcov a autá, vedľa Pizzerii Báthory na Čachtický hrad. Čachtický hrad je 375 m n. m. a od Pizzerie Báthory, podľa Google Maps to bude trvať 29 min a to je 2,5 km. Po ceste stretám už vracajúcich sa návštevníkov hradu rôznych vekový kategórii a dokonca z lesa vyšiel spisovateľ Andrej Štiavnický ponúkajúci svoje pravdivé knihy o Alžbete Báthory. Pridáva aj autogram.
Čachtický hrad
Víta ma Čachtický hrad…
Čachtický hrad je 375 m n. m. a od Pizzerie Báthory mi to trvalo cca pol hodinku. Je po sezóne a Turistický vláčik Báthory od 1. októbra nejazdí.
Otváracie hodiny, Výklad sprievodcu, Otváracie hodiny parkoviska, Vstupné na hrad a parkovisko a o Turistickom vláčiku Bathory si treba zistiť na stránke Čachtický hrad, aby to bolo v reálnom čase.
Vchádzam na hrad cez Predhradie II., Predhradie I. do Hradného jadra. Impozantné zrúcaniny hradu, Prechádzam sa po miestach kadiaľ chodila aj jedna z majiteliek hradu, kontroverzná Alžbeta Báthoriová. Hoci väčšina skutočných, pravdivých príbehov popiera jej až také hrozné činy, ktoré sa jej pripisujú, symbol Alžbeta Báthory a Čachtický hrad je spätý s jej údajnou krutosťou. Je tam miestnosť mučenia, Železná panna, delo, drevený drak keď skutočného predok Báthoryovcov Vid v ečedskom močiari zabil. Pozerám mu na zúbky. Na hrade je aj výstava o včielkach o ktorých včelár pútavo rozpráva a popisuje jednotlivé exponáty. Sú tu stánky s doma vyrobenými predmetmi a Trenčianka maľuje na tvár deťom po ich zábave v detskom kútiku na kolotoči s ručným pohonom. Videl som Päťbokú obytnú vežu, Dvojkrídlový palác, Obrannú vežu s kaplnkou, Západný palác, Trojuholníkové ústredné nádvorie a Západnú delovú baštu. Ešte som zazrel v podhradí obec Višňové. Opätovne zisťujem miesto vstupu do podzemných chodieb na informáciách v pokladni. Načim sa treba vydať na cestu domov. Z kopca to ide rýchlejšej.
Späť v Čachticiach
Zostal mi naplánovaný čas na obed. Tak som si zašiel na Kuracie prsia na grile s opekanou slaninkou, sušenými paradajkami so zeleninovou oblohou s brusnicovou omáčkou s americkými zemiakmi do Pizzeria Bathory a zapil pivkom. Chutné to bolo. Idem platiť kartou a dnu ma opäť víta veľký obraz pani Alžbety. Vonku ešte pár fotiek ku ktorým mi na obed neprialo slnko.
Moje pátracie kroky ma vedú podľa navigácie konečne správnym smerom do podzemným chodbám. Viem, že sú uzatvorené pre majetkovo-právne spory a petíciu nespokojných občanov priľahlých ulíc ktorým hostia nazerali do záhrad. (https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/525929-podzemie-v-cachticiach-zatvorili-kto-urobil-chybu/) Som pri bráne zabezpečenej pevným zámkom a na múre s nápisom: „Vítajte v Čachtickom podzemí“. Ďakujem, ale dostávam sa iba po zámok. Cesta dopredu nemožná, naspäť sa ísť musí.
Ešte jedná zástavka už iba cesta na železničnú stanicu. Poľnohospodárske družstvo na Družstevnej ulici. Aj tu ma vítajú dračie zuby. Pracovníci ponúkajú tu vína a aktuálne aj burčiak. Dozvedám sa, že práve v ich miestach bývala Alžbeta a na hrad ju vyvážali, že podzemné priestory patril práve ich družstvu. Debatujeme o bezpečnostných opatreniach signalizácie úniku oxidu uhličitého. Príjemné prostredie, S pracovníkmi vinárstva som sa prešiel miestnosťou s klasickými drevenými sudmi s vínkomi. Človek sa dobre cíti v prostredí moku v ktorom je pravda.
No a už moje stopy smerujú na stanicu k vláčiku.