V roku 2026 bude Trenčín Európske hlavné mesto kultúry, preto si urobilo generálku. V polovici septembra sa Trenčín zmenil na mesto, ktoré sa nebojí byť zvedavé a pokladať otázky.
V rôznych častiach mesta, ale aj v obciach patriacich do Trenčína sa uskutočnil Festival zvedavosti. Znovu sa objavoval Trenčín.
Zvedavosť zasiahla „Garáž“ v Parku M. R. Štefánika, Tržnicu, Ulicu 28. októbra, Kultúrno-kreatívne centrum Hviezda, Mierové námestie, Centrum Trenčína, Trenčiansky hrad, Park pri KD Zlatovce, Sihoť, Kultúrny dom Záblatie, Úsek Švermovej medzi Smetanovou a Jiráskovou, pred MŠ Piknik na Juhu, Mateja Bela/Halalovka, Ihrisko HRYbik.
Tancovalo sa, spievalo, hralo sa v rôznych štýloch, susedia objavovali svojich susedov, diskutovalo sa, grilovalo, hrali sa divadielka pre deti, konali sa rozhovory a ešte veľa iného bolo v Trenčíne počas štyroch dní. Dokonca vyhlásili aj víťaza vstupenky na festival Pohoda 2026. Prišli Štefan Skrúcaný, Marcela Laiferová, Natália Hatalová.
V Trenčianskom Záblatí boli Zablatené tradície. Jozef Ďuráči, Soblahovan, Trenčan, Záblatovan. Jozef po návrate z vojenčiny začal pracovať ako majster odborného výcviku v ovčiarskej škole v Záblatí pri Trenčíne. Škola bola jedinou svojho druhu v Československu. Jej špecifikom bolo, že okrem žiakov denného štúdia sa do Záblatia chodili v zime vzdelávať aj bačovia z rázovitých ovčiarskych oblastí na Slovensku i na Morave.
Možno preto, že ovečky, salaš, bača, honelník a ich bývalé ustrojenie nemalo ďaleko k folklóru tento mu prirástol k srdcu.
Jozef Ďuráči zo zanietením jemu vlastným predstavil Záblastské kroje. S vtipom ako je to u neho zvykom popisoval jednotlivé časti kroja, prakticky obliekal dievky a mládencov tak ako ich Pán Boh stvoril do kroja. Od spodníka u žien a gatí u mužov. Popisoval oblečenie v rôznych obdobiach roka, oblečenie na rôzne činnosti, hlavne na poliach, ako sa išlo do mesta, na zábavy. Pohovoril ako sa museli mládenci pripraviť na zábavy kde ich ako „cudzárov“ mohlo čo to postihnúť, aby boli na to pripravený. Do diskusie sa pripájali aj návštevníci v Kultúrnom dome. Svoju prednáškodiskusiu obohatil okrem obrázkov na premietacom plátne aj reálnymi ukážkami časti krojov na stole. No nielen kroje boli vidieť, ale aj starý album, modlitebná knižka, dobové fotografie. Pod premietacím plátnom bol naaranžovaný akoby starodávny bytový stôl. Na plátne sa však objavovali aj historické fotky Záblaťovanov v krojoch čo vyvolalo značnú diskusiu, pretože veľa hostí malo k ním čo povedať, hlavne kto je kto.
Po skončený prednášky mladučký Šimon Lorenc zahral na heligónke. Medzitým sa detičky bavili v inom priestore s vymaľovankami.
Prišiel čas ochutnávky jedál podľa starých receptov zo Záblatia. Na centrálnom stole pri krížiku, modlitebnej knižke, neodmysliteľnej pálenke, bol chlieb, cibuľový chlieb, sladké či slané koláče, šamrolách. Na inom mieste si hostia na ochutnávke pochucovali na koláčoch na slano, aj sladkom, na kapustníkoch, medovníkoch, obložených chlebíkoch, rôznych druhoch polievok.
Na záver vystúpila mužská spevácka skupina Škrupinka so svojimi vtipnými scénkami a spevmi.
Ľudia sa po ceste pýtali kde je Kultúrny dom, bavili sa ako chutí to, či ono, ako sa to pieklo, ako sa šili kroje. No veď to bol Festival zvedavosti.