Videl som v Televíznych novinách, neviem v akých, ale to nie je podstatné, reportáž jednej pracovníčky ako pracovala, upratovala. Čo ma však zaujalo, upratovala vo firme s holými rukami. Veľa krát som videl, aj v Mestskej poliklinike v Dubnici nad Váhom, ako upratovala, umývala podlahu holými rukami. V zdravotnom stredisku holými rukami. Toľko chorých ľudí sa tam „premelie“ a ona upratuje holými rukami. Dostane chorobu z povolania a potom si budú „prehadzovať horúci zemiak“ zamestnávateľ a zamestnankyňa, kto je za to vinný.
Niečo podobné. Vo veľkých obchodných reťazcoch sú vozíky. Irituje ma keď vidím v týchto vozíkoch voziť stojace deti rodičmi pri nákupoch, hoci vozík má sedadlo pre deti. O čo ide. Chodíme po uliciach, po, s prepáčením, po pľuvancoch, psích exkrementoch. Je síce pravda že tovar máme zabalený, ale tento vyložíme doma na stôl, linku a už je to tam kde to nechceme mať. V záväznosti na predchádzajúci odsek. Kráčame kade, tade po cestách a necestách, ideme lekárovi a tam po nás upratuje upratovačka holými rukami.
Prečo ich neupozorniť. Upozornil som na to mamičku. Viete akú som dostal odpoveď? Starajte sa o seba. Pravda je, že som sa tým staral aj o seba, ale aj o ich zdravie.
Zamyslite sa na týmto postrehom.