V Dubnici nad Váhom na budove DUMAT, Mestskej príspevkovej organizácie bola odhalená pamätná tabula MUDr. Alexandrovi Cymbalkovi
Tabuľa bola odhalená pri príležitosti 50. výročia jeho úmrtia (27.7.1898 – 5.4.1973). Narodil sa v Haliči na Ukrajine. Tento lekár pán MUDr. Alexander Cymbalko zanechal hlbokú stopu v Dubnici nad Váhom, medzi jej obyvateľmi. Lekár Cymbalko bol jedným z troch imigrantov ktorí prišli k do Dubnice a bol jediný lekár až do roku 1954. Nebol len internistom a gynekológom, ale vykonával aj operačné zákroky. Pamätná tabuľa bola odhalená na budove v ktorej kedysi ordinoval, v ktorej dnes sídli DUMAT, MPO. Doktor Cymbalko bol nielen lekár, ale hlavne človek s jeho ľudským prístupom k pacientom. Snažil sa v prvom rade liečiť tým čo nepoškodí iné orgány, teda najprv liečil acylpyrínom a iné medikamenty použil až po troch dňoch keď neklesla teplota.
Odhalenia pamätnej tabule sa zúčastnil aj vnuk doktora Cymbalka Robert Dobrotka, ktorému sa tisli slzy do očí keď si uvedomil, že po jeho dedovi bude pomenovaná budova v ktorej ordinoval a na ktorej bude visieť jeho pamätná tabuľa.
Príhovor mal aj primátor Dubnice nad Váhom Mgr. Et Mgr. Peter Wolf, ktorý vyzdvihol osobnosť lekára . človeka MUDr. Alexandra Cymbalka.
Spýtal som sa občanov Dubnice nad Váhom prečo by mal mať MUDr. Alexander Cymbalko pamätnú tabulu v Dubnici nad Váhom?
Anton, 80 rokov: Pamätám si, že ešte ako malý chalan doktor Cymbalko držal Dubnicu po tej zdravotnej stránke – lekárskej pomoci Dubnici. On bol pôrodník, operoval, liečil. Chodil za každého počasia, chodil ma bicykli, mal taký špeciálny bicykel s balónmi, bol to taký obetavý človek, že či to bolo v noci, ráno, na obed, išiel pomôcť. To bola taká záchrana Dubnických ľudí čo sa týka zdravotnej starostlivosti. Mal tie rehoľne sestričky. Do škôl chodil, dával rybí olej, pichal injekcie, ihlu mal jednu, dezinfikoval ju primitívne, ohrieval ju nad kahancom. Vedel vyrobiť aj lieky a aj ich vyrábal. Dubnica bola na neho veľmi hrdá. Videl som ako zachránil moju mamu. Bolo to pre mňa drastické, ako pre dieťa, keď som prvý krát videl ako pustil žilu keď mala vysoký tlak, ale bol to jediný spôsob ako ju zachrániť. Bol to obetavý človek, vychýrený aj svojou láskavosťou, prístupom, nebol nafúkaný. Aj mi rezal palec, aj som dostal od neho pohlavok. Cymbalko bol, ale aj postrach žiakov, dokonca jeden z nich sa hodil učiteľovi a aj doktorovi popod nohy aby utiekol keď zbadal nahrievať tú injekciu. Najhoršie bol aj rybí olej ten každý neznášal.
Viliam, 77 rokov: Keď som bol ešte tínedžer, chrípka keď bola a tak, dobehol, podebatoval, vyšetril a utekal či bolo deväť či desať hodín večer dobehol. Stal sa však prípad, že mi zachránil život. Ochorel som, dostal som záškrt, šarlach, otravu krvi celého tela, naraz. Bol som v nemocnici, v Trenčíne u profesora XYZ, u uznávanej kapacity. Pán profesor povedal: „Mamička, zoberte si ho domov on aj tak zomrie“. Mamka išla s plačom a stretol ju Cymbalko a spýtal sa: „Čo plačeš?“. On každému tykal. Mamka mu povedala o čo ide, išiel k nám a povedal, že iná pomoc nie je a rozrezal mi krk na pravej strane, zaviedol mi tam nejakú hadičku, odtiaľ vytekal hnis, zavolal môjho krstného otca, ten mal takú istú krvnú skupinu ako ja a dostal som krv priamo zo žily do žily a som tu doteraz.
Ľudia sa zastavovali pri novonainštalovanej pamätnej tabuli MUDr. Alexandrovi Cymbálkovi. Chválili, že si na neho mesto spomenulo. Spomínali veselé a vážne príhody z jeho pôsobenia v Dubnici nad Váhom.
