V Liptovskej Štiavnici, patriacej do Ružomberka, v Chalúpkove si dňa 3.10.2020 o 16:00 hod. zobral za manželku Gabrielu Richnavskú syn Róbert Zvonár.
Prečo v Chalúpkove? Citujem Gabrielu Richnavskú: „Toto miesto je pre nás výnimočné. Naša Lilianka práve tu začala chodiť počas jednej našej dovolenky. A kto nás pozná, ten vie, že sme na ten deň dlho čakali… a zároveň náš Matejko bol už na ceste – v brušku. V neposlednom rade je to prekrásne miesto v lone prírody. A bolo by úplne dokonalé, keby tam začal chodiť aj Matejko :-)“. Nestalo sa.
Tešil som sa na svadbu, aj mojimi bratmi a ich manželkami. Čas sa blížil zdravotné problémy manželky jedného z bratov sa začali kopiť. Pôjdu, nepôjdu? „Máme ísť, nemáme ísť, riziko COVID-19 je veľké.“ Na druhej strane opatrujeme 91 ročnú mamu. Opatrovanie vyšlo na druhého brata. Rovnaké rozhodovanie. Nakoniec negatívne. Obaja sa rozhodli neriskovať a neisť, a neisť bez manželiek. Tak sa stalo, že zo strany rodiny syna som tam bol ja, dcéra zo synom a jej mamina.
Ďalšie problémy nastavili Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a pandemická krízová komisia:
- zakazuje sa usporadúvať hromadné podujatia v počte nad 50 osôb
- sobáš je povolený s maximálnym počtom 50 osôb
- svadobná hostina a oslava sa zakazuje
- pred vstupom do kostola je potrebné dezinfikovať si ruky a v kostole sú povinné rúška alebo iné prekrytie horných dýchacích ciest
- povinnosť nosiť rúška neplatí pre nevestu a ženícha počas celého sobáša
- výnimku zo zákazov usporiadania hromadných podujatí majú podujatia, ktorých všetci účastníci budú v dobe začiatku hromadného podujatia disponovať negatívnym výsledkom certifikovaného testu na ochorenie Covid19 niestarším ako 12 hodín.
- opatrenia platia pre civilné aj cirkevné sobáše
- do počtu 50 osôb sa okrem hostí počítajú aj ostatní ľudia prítomní v kostole (napr. fotograf, kameraman, kňaz, miništranti, a pod.)
Musíme sa s tým zmieriť. Svadba už raz odložená musí byť.
Už vo štvrtok, aby mi nič neušlo, som odcestoval vlakom do Ružomberka. Na stanici v Ružomberku si ma mal vyzdvihnúť syn a previesť do Chalúpkova. Na moje prekvapenie a po upozornení syna na stanici na neho čakal aj môj nastávajúci svat. Tak sa do Chalúpkova viezli svadobní tatíčkova.
Chalúpkovo. Chalúpky ako z rozprávky. Drevenice ako starých filmov, zo života našich starých rodičov. V interiéri chalúpok samé pekné, starodávne veci. Divím sa kde nabrali toľko exponátov do toľkých dreveníc. Krása zvonka aj zvnútra. Tu dám zabrať môjmu fotoaparátu.
Vzhľad kazili iba v diaľke do výšky dymiace Ružomberské Nondi Severoslovenské celulózky a papierne.
Zvítal som sa, bez podávania rúk, objímania a bozkávania s prítomnými a prichádzajúcimi. Nie som už mladý, ale ešte nie tak starý, aby som dobrovoľne dal zarobiť pohrebnej službe.
Ubytovanie v Drevenici Ostrô VIP (Natália) s tromi izbami pre Zvonárových z Dubnice nad Váhom, no veď sme VIP.
Chalúpkovo je v obci Liptovská Štiavnica. Zbehol do dedinky urobiť pár záberov.
Večera. Na privítanie bryndzové halušky, no čo veď som na Liptove, tak čo iné si objednať. Úslužná obsluha v Zemianskej kúrii vždy pripravená poslúžiť, nezabudla zaželať dobrú chuť a po jedle sa spýtať či chutilo, či bolo všetko v poriadku. Obrázok je konfitované kačacie stehno s červenou kapustou, lokšami a burčiak z piatka.
Medzitým gulášmajster Marián Ševcech varí určite chutný guláš, sem tam som sa mu do remesla zamiešal mysliac, že mu pomôžem. Neviem.
Odskočili sme si so synom a Tomášom na nákup do Ružomberka nakúpiť alko, nealko a potraviny. Vrátili sme sa, a to už bol Gulᚊevcech uvarený. Chutil s pivečkom a rožkami. Človek nemusí chváliť keď si dá dupľu, ja som si dal. A dal som si aj na raňajky. Popíjalo sa, debatovalo, uspávali sa deti a neuspávali sa deti.
Sobota ráno. Na svadbu dorazila aj exkluzívna hostka Mgr. Miroslava Kosorinová, zvaná Mirka,– z Tanečnej školy „Smiem prosiť?“. Bratislavská profesionálna tanečníčka známa z televíznej Let’s Dance. Svadba na spadnutie. Pripravujeme s nevestou izby. Každý dostal na izbu privítací papierový stojáčik, ceruzku s nápisom: „Nech Ti to dobre píše. Gabika & Robko“, koliesko s dátumom svadby a G & R (to namiesto pierka, aby sme vedeli kto k nám patrí a aby v reštaurácii nikomu inému nič nenaliali na účet mladomanželov), svietiacu niť som dal do pohára, po príchode hostí ju zasvietil na privítanie.
Sobota poobede. Aj počasie praje svadobčanom. Po daždivých a studených dňoch zasvietilo slniečko, zima ustala aj s dažďom. Blíži sa 16:00 hod., čas svadobný. Miešame sa pod nohami kamere a fotoaparátu. Nevesta sa oblieka, ženích sa oblieka, ženy sa krášlia, aj ja sa snažím, no veľmi sa mi to nedarí, tak sa aspoň oholím. Odchádzame do vonkajších priestorov Zemianskej kúrie. Stres. Rúško. Máš rúško, nemám, ja som tiež zabudol, počkaj, prinesiem aj Tebe, vravím nastávajúcej svatke (pred tým sme si stihli potykať). Takmer všetci sme mali rúška okrem mladomanželov (podľa opatrenia ÚVZ). Ticho, kľud, stojíme na svojich stanovených miestach v rúškach, prichádza krásna nevesta v krásnych šatách. Pred sobášiaceho ju privádza otec. Za sobášnym pultíkom ich čaká 1 zástupca primátora MsÚ Ružomberok Mgr. Michal Lazar.
Sobáš. Po predpísaných formulkách štátom Slovenská republika sobášiaci vyhlasuje v mene Mesta Ružomberok sobáš za právoplatne uzavretý. Snúbenci sa dohodli, že budú používať spoločné priezvisko Zvonár, Zvonárová. Prstienky, manželský bozk, poďakovanie rodičom
skupinové fotenie. Potom to malo začať. Svadobná hostina, zábava, hudba, odčepčenie. Gabika, čo by nevesta, toho mala pripraveného veľa, veľa vychytávok, nie Ládi Hrušky, ale Gabiky Richnavskej, ako vyhodnotenie na zábave o „Tanečné drevo“ (to som si zobral ja bez súťaže),
„Game Over“, „Som tu k vôli jedlu“, „Kapurkovááááááááá“, „Viete, že už majú aj deti“ a pod. Nič z toho. Žiadna zábava, žiadne tanečky, žiadne vyhlasovanie víťazov a porazených. Nateraz vyhráva pandémia. Každý sa posadil k stolom v reštaurácii, podľa známych, rodiny, ako bežný hosť, ibaže v tomto prípade útrata išla na účet mladomanželov. Po večeri debatozábava pokračovala v a pri „hlavnom stane“ Drevenice Malinô.
Veľmi chutili a na dračku išli aj burgríky z Cukrárne Janka.
Ako povedal môj brat: „Mohla do byť pekná svadba nebyť COVID-19“. Nie každý si môže dovoliť mať sobáš na Slovensku a zábavu v Poľsku.
Odprevadili sme ich však na ich spoločnú cestu najkrajšie a najlepšie ak sa len dalo a ako sme vedeli a ako sme mohli pomôcť. Tak šťastnú cestu.