Asi 20 rokov upustená a chátrajúca budova práčovne ustúpila modernej a podľa projektu modernej Mestskej plavárni.
Domovníčka a potom svokra posielala do tejto práčovne na opranie prádlo z novej, (koncom sedemdesiatych rokoch, novej) slobodárne 33. Neskôr, v posledných rokoch, som do jej vonkajších priestorov chodil na kompostovisko, na zem do kvetináčov. Práčovňa však chátrala a chátrala, ako vravím: „čo sa nepoužíva, sa kazí“. Prestala byť potrebná. Končili slobodárne, prichádzali zberne a čistiarne s novými, modernými technológiami čistenia. Starú práčovňu, v jej nebezpečných vnútorných priestoroch, začali používať hráči geocachingu, ale aj živly, zlodeji, vandali. Práčovňa aj kazila vzhľad vedľa Zimného štadióna, prislúchajúcej reštaurácii Fanúšik a ceste za Váh.
Prišiel čas, aby aj ona ustúpila niečomu novému, modernejšiemu, Mestskej plavárni.
V Dubnici nad Váhom už bola plaváreň. Bola súčasťou novej budovy pre teoretické vyučovanie v SOU strojárskom. Správcom budovy, teda aj bazéna, bol už dávno nebohý veľmi aktívny Ľubomír Obuch (mal nadanú dcéru v plaveckom športe). Záujem o výučbu „čierneho remesla“ klesal. Tak sa zo SOU stal hotel Metal a z plavárne obchod so stavebným materiálom, predajňou polystyrénu a inými podnikateľskými záujmami. Tak skončil bazén v Dubnici nad Váhom.
Dubnica nad Váhom, po zabezpečovacích procedúrach s výstavbou, zrejme dočká za tri roky modernej Mestskej plavárne.
