Myšlienka navštíviť mesto Želiezovce druhý krát ma lákalo dávno. Ešte koncom šesťdesiatych rokov, vtedy som sa učil na OU SMZ v Dubnici nad Váhom, som býval na internáte so spolubývajúcimi z tohto mesta Vladimírom Pevným a Arpádom Mužíkom. Až v poslednom čase sa mi toto mesto spojilo so svetoznámym hudobným skladateľom Franzom Schubertom.
Želiezovce je mesto 30 km pred Levicami, smerom z Bratislavy. Mestečko má o niečo menej ako 7 000 obyvateľov. Mesto Želiezovce je tak trochu neprávom neobjavená perla so svojimi pamiatkami, históriou a súčasnosťou. Cez MsÚ som si overoval do ktorých pamiatok sa dostanem, pretože som zistil, že niektoré sa rekonštruujú. Veľmi milá pani Estera Juhászová mi odporučila obrátiť sa na pána Pavla Polku v Mestskom múzeu, že ten je najkompetentnejší. Nič lepšie ma nemohlo postihnúť.
Pavel Polka v roku 2010 založil expozíciu Želiezovského múzea a v ňom pamätnú izbu Franza Schuberta, ktorú dodnes vedie. Je chodiaca encyklopédia Želiezoviec. Veľa pamiatok a archeologických nálezov v tomto múzeu našiel práve on. Dopĺňa vystavené exponáty, ktoré boli rozkradnuté. Porozpráva Vám o jednotlivých pamiatkach Želiezoviec.
Poďme sa však v prvom rade pozrieť do Želiezovského múzea, do Sovieho zámočku. Tu bol Franz Schubert ubytovaný počas svojho druhého pobytu v Želiezovciach. Pred ním nás víta pamätník, busta Franza Schuberta.
Kto bol Franz Schubert? V krátkosti. Franz Schubert (1797 – 1828) bol rakúsky skladateľ, ktorého hudba stojí na pomedzí klasicizmu a raného romantizmu. Narodil sa vo Viedni a už od detstva prejavoval výnimočný talent v hre na klavír, husle aj vo vokálnej tvorbe. Bol žiakom cisárskeho dvorného zboru a krátko študoval na prestížnej škole Konvikts. Jeho život bol krátky (dožil sa len 31 rokov), ale mimoriadne plodný – vytvoril vyše 600 piesní (tzv. Lieder), množstvo komornej hudby, symfónií, klavírnych diel a niekoľko opier. Medzi jeho najznámejšie diela patria: Pieseň „Ave Maria“, Symfónia č. 8 „Nedokončená“, Pieseň „Erlkönig“, Pieseň „Die Forelle“.Schubertova hudba je známa pre svoj lyrizmus, hlboký cit a schopnosť zachytiť jemné nálady – od radosti až po melanchóliu. Hoci počas života nedosiahol veľký úspech a žil skromne, po smrti sa stal jedným z najuznávanejších skladateľov romantizmu.
Vstupujeme do prvej miestnosti, jedálne. Sem schádzal zo svojej izbice na prvom poschodí. Tu sú umiestnené predmety, ktoré patrili rodine Esterházyovcov. Ich letným sídlom bol neďaleký kaštieľ, ktorý sa práve rekonštruuje. Ján Karol Esterházy pozval v roku 1818 do Želiezoviec Franza Schuberta (ktorého v miestnosti pripomína dobový klavír, originál bol odcudzený – ukradnutý tak ako väčšina predmetov v zámočku). Okrem predmetov z kaštieľa, vrátane veľkých keramických kachlí, sú dokumentmi pripomenuté aj ďalšie veľké postavy želiezovskej histórie, napríklad Franz Sacher (tvorca slávnej torty) a biskup Augustín Fischer Colbrie.
Vdova po grófovi Rozina Esterházy, taktiež systematicky prispievala k zviditeľneniu významu želiezovského kaštieľa, a to aj tým, že napríklad v rokoch 1842 – 43 tu zamestnala svetoznámeho cukrára Franza Sachera, autora svetoznámej Sacherovej torty. Majstrovi cukrárovi sa v meste darilo, dokonca práve tu sa mu narodil jeho syn Eduard Sacher v roku 1843, ktorý sa neskôr stal známym ako zakladateľ siete päťhviezdičkových hotelov a kaviarní.
Vo vedľajšej miestnosti sú archeologické nálezy neolitickej „Želiezovskej kultúry“ (železná doba, časy rímske, sťahovanie národov). Medzi iným: zub pravekého mamuta (viď fotogaléria), rodiaca postava ženy z doby bronzovej (viď fotogaléria), mince z obdobia Bélu III. z roku 1175 (viď fotogaléria). Táto miestnosť aj dokumentuje obdobie prvej a druhej svetovej vojny, Želiezovských židovských spoluobčanov, ktorých tam, po druhej svetovej vojne zostalo len niekoľko a ľudovú kultúru našich obyvateľov.
Miestnosť na poschodí je venovaná životu a dielu hudobného skladateľa Franza Schuberta a je zariadená dobovým nábytkom. Platí to o dva odstavce vyššie o odcudzení.
Kaštieľ Esterháziovcov začali stavať v roku 1720, stavba bola dokončená v 80. rokoch 18. storočia. Kaštieľ slúžil ako kúria pre rodinu Esterházyovcov. Kaštieľ, ako som videl, je spojený až s príchodom grófa Jána Karola Esterházyho na želiezovské panstvo z Viedne. Kaštieľ obklopuje rozsiahly anglický park rozlohou 8 ha, cez ktorý preteká potok Vrbovec. V súčasnosti sa kaštieľ renovuje. Obnova je financovaná z programu cezhraničnej spolupráce Interreg a spolufinancovaná zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Víťaz verejného obstarávania zabezpečí stavebné práce na rekonštrukcii kaštieľa a vybavenie cukrárne.
Zdroj: https://www.kastielzeliezovce.sk/o-kastieli/
Zdroj: https://www.teraz.sk/spravy/zeliezovce-rekonstrukcia-kastiela-b/879818-clanok.html
Krypta Esterházyovcov. Na katolíckom cintoríne stojí pýcha Želiezoviec, hrobka rodiny Esterházyovcov, postavená v neogotickom štýle v II. pol. 19. storočia, v ktorej je pochovaná i žiačka a súčasne láska Franza Schuberta, Karolína Esterházy. Schubert krátko po návrate zo Želiezoviec do Viedne zomrel. Jeho žiačka a platonická láska zo Želiezoviec, Karolína, na následky zápalu čriev skonala ako 46 ročná a jej ostatky sú uložené v želiezovskej Esterházyho hrobke v miestnom katolíckom cintoríne. V spomenutej neogotickej hrobke je tiež pochované samotné srdce grófa Jána Karola Esterházy, nakoľko na jeho osobnú žiadosť telo pochovali v Galante. Do jeho obľúbených Želiezoviec si po smrti prial uložiť len svoje srdce.
V centre mesta na Námestí sv. Jakuba sa nachádza pôvodne gotický Kostol sv. Jakuba (viď fotogaléria). V kostole sa zachovali gotické nástenné maľby asi z r. 1380, s reliéfnym dekórom a nápisom, gotická krstiteľnica (14. storočie), barokový kríž (viď fotogaléria), drevorezba (18. storočie), monštrancia (rokoko 18. storočie), kalich (barok 18. storočie), pacifikal (barok 18. storočie). Základ oltára tvorí rímsky sarkofág (z 2. storočia) (viď fotogaléria).
Kostol mi láskavo otvoril farár farnosti Stanislav Illéš
Zdroj: https://www.zeliezovce.sk/mesto/kulturno-historicke-pamiatky/
Ďalším kostolíkom v Želiezovciach je Kostol Ružencovej Panny Márie.
Ďalšou pamiatkou mesta je drevený pamätník, po maďarsky Kopjafa, je osadený pred teraz opravovanou budovou maďarskej základnej školy. Znázorňuje historické dátumy, významné pre Maďarov, teda korunovanie sv. Štefana za kráľa, vymretie posledného panovníka z rodu Arpádovcov v roku 1301, roky 1848 – 49 ,Moháč“, Trianon a koniec vojny či revolúcia v roku 1956…
Na námestí, pred Domom kultúry je štvorstĺpový pamätník na Slovenské povstanie 1848 – 1849, prvé ozbrojené vystúpenie Slovákov v moderných dejinách, bolo súčasťou celoeurópskej revolučnej vlny. Nespokojnosť s riešením národnostnej otázky a štátoprávnym postavením po marcovej revolúcii a vzniku samostatného maďarského štátu, ktorý odmietal priznať národné práva nemaďarským národom, doviedla aj Slovákov k revolučnému vystúpeniu. Jeho ciele formulovali „Žiadosti slovenského národa“, vypracované v máji 1848 v Liptovskom sv. Mikuláši. Povstanie organizovala Slovenská národná rada – prvý národný orgán Slovákov s politickou, vojenskou a výkonnou právomocou – ustanovená vo Viedni a vyhlásená 19.9.1848 na národnom zhromaždení v Myjave, kde vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a proklamovala národnú samostatnosť. V troch fázach od septembra 1848 do novembra 1849 sa na výpravách dobrovoľníckych zborov zúčastnilo niekoľko tisíc povstalcov. Hoci povstanie nedosiahlo svoje ciele, zohralo významnú úlohu na ceste Slovákov k svojbytnosti.
Nedalo mi obísť, na odporučenie pána Polku Cukráreň Bétti (Mierova 3) kde ponúkajú kvalitnú Sacherovu tortu.
Záverom ďakujem pánu Pavlovi Polkovi za to, že ma previedol Želiezovcami aj cez to, že bol v časovej tiesni.
Video tu: https://www.youtube.com/watch?v=idXhR9N0Oik&t=36s
