Pred časom sa mi na Facebooku objavila ponuka spoločnosti Absolute People zahrať si v komparze filmu ADAM’s ACHT, ktorý oslavuje skutočný príbeh legendárneho trénera nemeckej veslárskej osemveslice, Karla Adama a jeho tímu, ktorý sa postavil na vrchol Olympijských hier v Ríme v roku 1960. Poslal som dotazník a nič.
Teraz sa ponuka na Facebooku opakovala, ale od spoločnosti beatle pre komparz v seriáli Dunaj, k vašim službám. No čo skúsim po druhýkrát.
Dunaj, k vašim službám je mimoriadne úspešný slovenský dobový rodinný seriál, ktorý vysiela TV Markíza. Prvá epizóda mala premiéru 10. januára 2023 a dej sa odohrával na pozadí pohnutých historických udalostí spojených s vyhlásením Slovenského štátu a druhou svetovou vojnou. Seriál zachytáva osudy majiteľov a zamestnancov prvého moderného obchodného domu Dunaj v Bratislave. Príbeh začína v roku 1939 a postupne prechádza kľúčovými míľnikmi, vrátane dramatického obdobia Slovenského národného povstania na jeseň roku 1944. Seriál ukazuje spletité ľudské osudy, milostné vzťahy, intrigy, prejavy hrdinstva, ale aj krutosť vtedajšieho režimu reprezentovaná nacistickým tlakom. Vysielací čas je utorok a štvrtok.
Zdroj: TV Markíza
Hlavnou scenáristkou a kreatívnou producentkou úspešného dobového seriálu Dunaj, k vašim službám je známa slovenská spisovateľka a novinárka Evita Twardzik. Spolu so svojím tímom, do ktorého patria aj scenáristi Jozef Koleják či Alexandra Dubovská, má na svedomí napínavé osudy postáv obchodného domu.
V polovici júna sa skončila 14. séria a teraz v septembri začala 15. séria.
V seriáli účinkuje veľa špičkových, skúsených, známych hercov zo seriálov, filmov, ale aj nových, neopozeraných tvári z obrazoviek. V seriáli však aj niektorí končia, „zomierajú“, odchádzajú, ich seriálový osud ich odvial inde, do koncentrákov, v súkromí aj do pôrodnice.
4. mája 2026 mi cestou na obed zazvonil telefón.
Pani produkčná: „Pán Zvonár prihlásili ste sa do komparzu, do seriálu „Dunaj k vašim službám. Zajtra by sme vás potrebovali, na 13:15 hod. na Galvaniho 6. do Bratislavy“.
V jednu chvíľu som povedal, že si to rozmyslím, ale hneď ma napadlo, že to nejde, treba reagovať hneď:
Ja: „Prídem, prosím Vás, ale pošlite mi SMS kedy a kde mám prísť, viete ja som na ceste, aby som mal pripomienku“.
Pani produkčná: „Príde Vám e-mail“.
Ja: „Ďakujem“.
Prídem domov e-mail nikde. Tak som zavolal späť.
Pani produkčná: „Majte strpenie, ešte hľadáme jedného, stratil sa“
Večer e-mail prišiel: „Požiadavka pre všetkých: prosíme čerstvo umyté vlasy“. Páni: oholená brada ráno pred príchodom. Nutnosť. Môžete si doniesť aj vlastné topánky neutrálnej farby a čierne ponožky. Viditeľné tetovania sú zakázané.
Dámy: doniesť si vlastné silonky. Môžete si doniesť aj vlastné topánky neutrálnej farby s hrubším opätkom – nie ihličky. Tetovania a gélové nechty sú zakázané.
Tak brada dolu. Brada dorastie. Brada sa spamätá.
5. mája 2026 ráno nastúpim na vlak smer Bratislava, Hlavná stanica. Trolejbusom 61 smer Letisko M. R. Štefánika. Prišiel som takmer 45 minút pred termínom, aby som nič nezmeškal. Príjemná pani, asi s ktorou som si telefonoval, ma zaregistrovala. Uviedla ma do miestnosti, s občerstvením, pre komparz. Tam už bol starý harcovník, tak sme sa dali do reči, vôbec som si nepripadal, že som nováčik. Bol som prvý a z takého ďaleka až z Dubnice nad Váhom. Pomaly prichádzali ostatní. Najprv mlada dáma a potom až do počtu 8. Sedeli sme tam ako študenti pred skúškou nevediac čo nás čaká. Prišiel čas a začalo to.
Ešte pred vstupom ma potešilo:
Kostymérňa, 13:15 hod.: Dostal som košeľu, nohavice, ale keďže mi padali tak som žiadal remeň, dali mi traky, neskôr som dostal sveter. Kolegyňa mi pomohla dať traky. Moje vlastné topánky a ponožky mi schválili.
Maskérňa, Make up, 13:30 hod.: Ostrihať. Vraj som dobrý, ale vraj trošičku. Zdôveril som sa holičke, že keby vedela moja holička kto ma strihá to by bol. Vy ste sa nezdôveril? Nikto nevie, že som tu. Prečo? Keby sa to nepodarilo, nebol by som tam, bolo by to trápne. To by bol trapas. Do dielu v seriáli som to povedal asi desiatym, nikomu však z rodiny.
Všetci boli po ostrihaní, dámy učesané dobovými účesmi, sedeli v miestnosti pre komparz. Mne sa nechcelo, sedel som pred maskérňou, vidieť ako to tam frčí. Okolo chodili kulisáci, herci, vždy usmiata „MUDr.“ Šarlota (Sarah Arató) aj s jej usmiatymi očami, stále úctivo zdraviaci Albert (Ján Dobrík), „fašisti“, sem tam prešla Vilma (Monika Hilmerová) a to ma zaujímalo.
Zrazu sa ozvalo: „potrebujeme zraneného s rozbitou hlavou“.
A keďže som sedel pred maskérňou tak sa otočila produkčná na mňa: „chcete mať rozbitú hlavu?“.
No čo už.
Ja: „a bude to škaredé?
Maskérka: „Moc“. a pustila sa do mňa a ja som si v duchu povedal: nemal si tam sedieť. Ono ma to šteklilo keď mi behala okolo nosa s prípravkami a nemohol som kýchnuť, nesmel som. Takto to skončilo.
„Ostatné na pľaci“ dôvetok pre mňa.
Ja: „Odfotíte ma, prosím?“
Odfotila s dodatkom, veď Vy ste aký fotogenický.
Starý komparzista vraví: „to sa nestáva, aby niekoho takto zmaľovali na prvý raz“.
Produkčná dodáva: „ale vás riadne dogabali“.
V popise bolo: „pacient: vidíme rozbitú hlavu“.
Klapka, 15:15 hod.: Prišiel môj čas. Scéna: chodba – čakáreň pred ambulanciou. Režisér zvolal pacient s rozbitou hlavou.
Ja som prišiel.
Režisér: „privezte ho na invalidnom vozíku! Dovezte invalidný vozík!“
Posadili ma naň. Priviezli ma na pľac. Dopredu, dozadu, aby som bol v správnom svetle. Odtiahli ma, prešli dvaja zranený, pár krát opakovali a potom ja na vozíku. Najskôr ma priviezli skoro, potom neskoro, potom sa stalo to či ono, potom chýbal na mieste ten či onen. A „Sanitári“ ma len prevážali. Prišla maskérka a „dokrvavila“ mi ešte aj košeľu a trochu ma postrapatila.
Čo sa mi stalo? Pri bombardovaní Bratislavy bomba zasiahla budovu v ktorej som bol. Padol mi trám na hlavu.
Priviezli ma pred doktorku Šarlotu.
Zdroj: https://www.markiza.sk/relacie/dunaj-k-vasim-sluzbam/video-epizoda/357517-1-epizoda
Čas: 08:10 – 09:17 min.
Diel bol vysielaný dňa: 01.09.2026 o 20:30 hod ako S15E01.
Doktorka Dr. Šarlota Majerová: “Pozerajte mi na prsť!. Bolí Vás hlava, točí sa Vám hlava?“
Ja som sa do toho tak vžil, že som sa pýtal herečky, alias sestričky Zuzky (Hana Krejčová) a doktorky Šarloty či ma má, alebo nemá bolieť hlava. Zakrútil som hlavou, že ma nebolí. Tak, či tak s bolením hlavy áno, alebo nie, doktorka by zakričala: pripravte operačku.
Povedal som, že ma hlava bolí.
Doktorka povedala: „nič nevravte, len kývajte alebo krúťte hlavou“
Za mnou stál Leopold (Tomáš Maštalír) tak zamaskovaný, že som ho ani nepoznal. Po tej otázke „Bolí Vás hlava, točí sa Vám hlava?“ sa otočila na Leopolda.
Leopold: „Nevidela si tu niekoho z našich?“.
Po prvom raze som si pomyslel: čo ju vyrušuje keď ma vyšetruje a robíme tu umenie. Keď sa to opakovalo, zistil som, že to patrí do scenára. Doktorka odišla na operačku a ešte ma prezrela sestrička Zuzka. Ani neviem ako, čo povedal režisér, ale asi po siedmom dojazde, bola dobrá.
Poumýval som si „krv“, len na koreni nosa som sa bál odtrhnúť takú umelinu, čo som sa bál, aby sa mi zasa „nepustila krv“. Poobede už nebolo po rane ani chýru, ani slychu. Tak operujú v Bratislave na Galvaniho 6.
Producentka: „Krvavú“ košeľu do koša na prádlo na pranie“.
Bol ste dobrý mi povedala doktorka keď som žiadal o spoločné foto. To potešilo.
Na záver musím povedať, že produkčná, kostymérky, maskérky, spolukomparzisti, sanitári, Šarlota, Zuzka, Albert boli dobrí, milí ľudia.
Bola to iná skúsenosť ako keď som fotil pre spoločnosť Impact Films dokumentárne fotkypre film Stromy si budú pamätať (The Tress will remember).
Mimo scenára. Je rozdiel zahrať si vo filme, prísť akože do nemocnice s údajne s rozbitou hlavou, kde nič nebolí a príjemné maskérky sa na Vás usmievajú, nanášajú Vám na nos a košeľu akože krv. Narodil som sa deväť rokov po vojne. Nikdy som sa nespýtal svojich rodičov či sa nebáli, tak po krátkom čase po vojne rodiť. Zažiť vojnu na vlastnej koži muselo byť strašné, keď na Vás padne trám pri bombardovaní, keď to nie je scéna do filmu. Nechcime to zažiť! Nezažime to, nezažite to!