V chránenom území areálu ZVS Holding, a. s. v Dubnici nad Váhom sú hroby 26 zavraždených Rómov. Každý rok sa tu schádzajú občania, aby si pripomenuli túto udalosť. Tento rok je výnimočný nakoľko už prešlo 80 rokov.
Na území ZVS v Dubnici nad Váhom postavili v roku 2007 pamätník obetiam rómskeho holokaustu. Dnes je popri 26 hroboch na kamennej mohyle kríž vytvorený z delostreleckých nábojov. Pribudol aj druhý pamätník. Priestor cintorína je obkolesený plotom v podobe mohutnej, ručne kovanej reťaze, ktorú zhotovil rómsky kováč Pavol Rác z Bolešova. Pamätník vznikol v rámci projektu Ma bisteren, (v rómčine Nezabudnite). Jeho koordinátorkou je Zuzana Kumanová z občianskeho združenia In minorita.
Na tomto mieste bolo zavraždených 26 Rómov. Boli to zaradenci zaisťovacieho tábora pre Rómov. Na sklonku druhej svetovej vojny bol v Dubnici nad Váhom zberný tábor pre Rómov, pre ktorých nacisti chystali rovnaké „konečné riešenie“ pre Rómov. V tábore vypukla epidémia škvrnitého týfusu. Chorých Rómov, 20 mužov a 6 žien, pod zámienkou prevozu do nemocnice naložili na nákladné auto a odviezli do lesa. Na mieste pietnej spomienky ich iba osemnástych zastrelili, pri niektorých nastala smrť po úderoch tupými predmetmi a niektorí sa udusili pod hlinou, keď boli za živa pochovaní.
Udalosť sa stala 23. februára 1945, teda krátko pred koncom vojny. Medzi obeťami bol jeden mladík vo veku 15 – 16 rokov a žena v 7. mesiaci tehotenstva.
Občianske združenie In Minorita každoročne organizuje stretnutie ako pietnu spomienku na tento rómsky holokaust. Úvod patril Zuzane Kumanovej z občianskeho združenia In minorita a jej privítaniu zúčastnených. Po nej o tejto tragickej udalosti pohovoril pán profesor PhDr. Arne B. Mann, CSc. slovenský etnológ a romista z In minorita. Pietneho aktu sa zúčastnili aj primátor Dubnice nad Váhom Mgr. et Mgr. Peter Wolf, poslanec NR SR Mgr. Ján Horecký (KDH), člen Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pplk. v. v. RSDr. Kamil Krištofík, študenti Gymnázia z Dubnice nad Váhom a iný.
Na koniec boli prečítané mená zavraždených Rómov.
Ma bisteren!
Video údolia smrti tu: https://www.youtube.com/watch?v=3CIjxIiSoAo&t=652s
V Mestskej knižnici v Dubnici nad Váhom sa uskutočnilo verejné počúvanie rozhlasového fíčru „Údolie“ z diela dvojice Veroniky Hajdúčíkovej a Jána Púčeka: https://www.stvr.sk/radio/archiv/11228/2495629?fbclid=IwY2xjawItG6FleHRuA2FlbQIxMQABHVUMGrcyfalpa6ATlZyunm84LyWCTufyxC2Njm5LTZAmeuLtwcxC21yZkg_aem_oop1MXHmU9cb1KPwggPCzQ za účasti Veroniky Hajdúčíkovej, Jána Púčeka, Zuzany Kumanovej z občianskeho združenia In minorita a profesora PhDr. Arne B. Manna, CSc. Slovenského etnológ a romistu tiež z In minorita. Vo fíčri boli čítané dobové vládne príkazy, čítané články z novín „Slovák“ a „Gardista“, výpovede svedkov sústreďovania Rómov do pracovných táborov. No a samozrejme sa hovorilo aj o pracovnom tábore v Dubnici nad Váhom na Murgašovej ulici, počuli sme výpoveď svedka, člena ochranky ZVS, ktorý videl kopanie hromadného hrobu a ako priviezli Rómov na miesto ich konca a ich likvidáciu.
Po skončení počúvania sa uskutočnila beseda za účasti hostí a asi 25-tych účastníkov besedy. Besedu moderoval zamestnanec Mestskej knižnice Samuel Valuch. Rómovia sú vlastne kočujúce etnikum bez vlastnej domoviny. [Moja poznámka: „Cigáni obchodovali s dobytkom, koňmi a kovmi, alebo pracovali ako kováči, brusiči a klampiari. Zväčša putovali po tradičných cestách počas leta a na zimu sa vracali do svojich rodných miest a dedín. Pre mnohé chudobné rómske rodiny bolo hranie na svadbách a zábavách doplnkovým zdrojom. Veľa rómskych deti sa stále učí hrať na hudobné nástroje od svojich rodičov. Rómovia v strednej Európe pracovali väčšinou ako roľnícki robotníci na veľkých statkoch a ako sezónni pomocníci pomáhajúci menším farmárom so zberom úrody. Mnohí z usadených Rómov cestovali počas zimy po okolí svojho bydliska ako klampiari, brusiči a hudobníci, iní boli vyučení košikári alebo drevorezbári vyrábajúci vane, sudy, lyžice či metly (Zdroj: https://romasintigenocide.eu/fileadmin/Dokumente/romasintigenocide.eu/Arbeitsblaetter/_Lehrpersonen/slovensky.pdf)] Rómovia s tým svojim stigmatom asociálov sa vlastne, vraj, akoby sa nedali napraviť, prevychovať. Po vojne im nikto neveril, že boli účastníci perzekúcií. Na Norimberskom procese ani jeden nacistický pohlavár nebol súdený za to čo sa stalo Rómom a ani nevystupovali svedkovia tejto tragédie o vraždení a vyvražďovaní v táboroch. Po vojne sa veľmi glorifikovalo SNP, ale nikde sa nespomína, že tu pomáhali partizánom, tu boli rómske komunity ktoré sa podieľali na SNP. Nikde na pamätníkoch nie je, že tu pomáhali partizánom. Keď sa zaradili do bojov tak už to boli akoby radový bojovníci. a Rómske etnikum. Ani Rómsky holokaust nie je doposiaľ tak popísaný ako židovský.
Otázka moderátora: Prečo bol tento Rómsky tábor, práve u nás v meste? Bola to iba náhoda, či čiarka na mape? Odpoveď: Počas druhej svetovej vojny vznikali mužské pracovné tábory, teda akože asociáli, ktorý sa vyhýbajú práci majú ísť do pracovných táborov a to platilo pre Rómov. V Dubnici nad Váhom sa reguloval Váh to bola jedna z výstavných stavieb Slovenského štátu. Výstavba hydrocentrály, na to bolo treba veľkú pracovnú silu a tá bola aj na strane Rómov. Rómovia na nútených prácach, zo zaisťovacích táborov, sa dostali do ubikácií pripravených pre 250 mužov. Odtiaľ sa predpokladalo, že budú deportovaný do vyhladzovacieho tábora. Preto to bolo práve tu. Takéto tábory boli aj v Ilave, Prešov, Strážske, Oravská priehrada, Čertovica, Tisovec – Revúca železničná trať. To čím sa Slovenský štát chválil ako výstavnou skriňou to bolo postavené otrockou prácou Rómov. Ukážkou boli Hanušovce nad Topľou kde boli Rómovia bosí, hladný, bez pracovných nástrojov, robili 12 hodín denne. Krásne viadukty pri Strážskom, železničná trať, krásne prostredie to bolo vystavané ľuďmi, ktorí tam neprišli pracovať dobrovoľne za plácu. Boli zaisťovacie tábory do ktorých boli deportovaný Rómovia, prišli vojaci, zobrali Rómsku rodinu, ale vlastne niečo podobné sa deje aj teraz na Ukrajine kde sú unášané deti do Ruska a sú z nich vychovávaní oddaní Rusi. Slovensko – Maďarsko. Aj za vojny boli unášaní občania a vychovávaní na Nemcov. Rómska populácia žijúca v Česku v medzivojnovom období bola takmer zlikvidovaná deportovaním. Stagnácia pokračuje aj dnes. Po 89 roku boli Rómovia ktorí boli prví čo prišli o prácu a vznikol Lunik, na začiatku tam mala bývať bezpečnosť, armáda a s cigáni. Keď sa Lunik dostaval neprišla tam ani armádam ani vojaci, ale iba cigáni sa tam presťahovali, do bytom bez infraštruktúry, s mnohopočetnou rodinou a nielen jednou (Čo rozprávali Zuzana Kumanová a profesor PhDr. Arne B. Mann počas diskusie).
Vrátil sme sa do Dubnice nad Váhom. Štyridsať rokov sa nevedelo, že sa niečo také stalo v Dubnici nad Váhom až potom sa postavil jeden pomníček, kríž, z nábojníc a po ňom druhý pamätníček.
