Pána Michala Ondrušku som stretal, pred tým, častejšie, teraz už je to sporadicky, vlastne som ho už dlho nestretol.
Po istých mojich zdravotných problémoch som sa s ním stretol na rehabilitačnom oddelení v mestskej uniPoliklinike v Dubnici nad Váhom. Pán Michal Ondruška pracuje ako masér mestskej polikliniky na Rehabilitačnom oddelení, odborne na oddelení rehabilitácie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Bol som zvedavý ako pracuje človek – masér zo svojim zrakovým handicapom. Otvoril mi dvere svojho pracoviska. „Odložte si veci, vyzlečte sa do pol pása, vyzujte sa, na stole je pečiatka označte si, že ste bol na masáži a vyjdite na masážny stôl“. Poslúcham. Jeho ruky sa jemne pohybujú v časti bedrových kĺbov…, cítiť odbornosť, skúsenosť, cit, veď už má niečo za sebou, už 32 rokov. Trochu sme spolu podebatovali počas masáže. Dozvedel som sa, že práve má na návšteve dcéru zo Švajčiarska, že ide hrať kolky.Spomenul aj jeho ďalšiu aktivitu na ktorú sa teší, na goalball. Nazrel som na ich stránku a ajhľa Michal Ondruška je kontaktná osoba v tomto športe.
Prejdime však k rozhovoru.
i-novinky.sk: Pán Michal Ondruška, predstavte sa čitateľom http://i-novinky.sk.
Michal Ondruška: Mám 49 rokov, som úplne nevidiaci bez akéhokoľvek zrakového vnemu, čiže nemám ani svetlocit. Zrak som stratil zhruba vo veku 18 mesiacov ako dôsledok ťažkého úrazu hlavy, z následným odumretím zrakového nervu.
i-novinky.sk: Pravda je, že Vás sledujem pohybovať sa po Dubnici nad Váhom, hoci ako som už v úvode spomenul, teraz už je to sporadicky, vlastne som Vás už dlho nestretol. Prečo?
Michal Ondruška: Pretože teraz nebývam v meste kde pracujem, ale v roku 2020 sme sa s rodinou presťahovali do obce na druhom brehu rieky Váh, do Bolešova.
i-novinky.sk: Máte už Viac aktivít? Vídal som Vás na Mestskom zastupiteľstve. Vôbec sa nepoddávate svojmu handicapu. Ako to robíte?
Michal Ondruška: Keď som začal študovať na strednej zdravotníckej škole v Levoči „môj“ odbor, isté osobné dôvody ma pritiahli do spoločenstva veriacich, ktorí sme sa pripravovali na prvé sväté prijímanie, a táto skutočnosť, teda viera, mi pomohla, a pomáha v mojom živote. Ďalším silným pomocníkom v súčasnosti je moja rodina.
i-novinky.sk: Máte niekoho kto stojí pri Vás, samozrejme okrem rodičov?
Michal Ondruška: Rodičov by som do toho v súčasnosti neťahal. Mám už vek, keď na moje konanie nemajú žiaden vplyv. Ako som spomenul vyššie, veľmi mi pomáha moja rodina. Teda manželka, a naše dve dcéry.
i-novinky.sk: Cestujete? Ako je to s dopravnými prostriedkami? Chcete niečo čitateľom odkázať vodičom?
Michal Ondruška: Samozrejme cestujem, keďže, ako ste aj Vy spomenuli, venujem sa niekoľkým športom, aj iným aktivitám, čo v prípade nevidiacich väčšinou bez cestovania nejde. Pokiaľ ide o dopravné prostriedky, žiaden nepreferujem, ale trochu radšej cestujem vlakmi, keďže počas ciest najradšej čítam, a v prípade čítania textov v Braillovom písme to ide trochu ťažšie, keď to s vami natriasa, či myká zo strany na stranu, čomu sa v prípade cestnej prepravy nedá vyhnúť, a na železnici je tento pohyb predsa len trochu hladší. Čitateľov-vodičov prosím o to, aby reagovali na bielu palicu v rukách človeka stojaceho na okraji chodníka, či cesty. Verte mi vážení, že ten človek tú palicu nenosí z kratochvíle, ale oznamuje Vám ňou svoj úmysel prejsť na druhú stranu cesty, a pri svojom zrakovom nedostatku to až tak rýchlo nedokáže a bolo by dobré, ak by ste mu pomohli aspoň tým, že zastavíte, aby prechod cez komunikáciu mohol absolvovať v pokoji bez stresu, že mu niekto prejde palicu, či jeho samotného.
i-novinky.sk: Boríte sa so svojim problémom denne po cestách, necestách, chodníkoch, vstupoch do objektov. Po chodníkoch a v objektoch, budovách vidím také pásy. Na čo to je?
Michal Ondruška: Pokiaľ sú tie pásy hmatné, slúžia na orientáciu a udržanie smeru pohybu nevidiacim chodcom.
i-novinky.sk: Čo Vám robí v tomto zmysle najväčšie problémy?
Michal Ondruška: Práve neexistencia týchto pásov vo veľkých halách, či iných rozľahlých otvorených priestoroch.
i-novinky.sk: Určite zájdete na MsÚ, či MsZ, riešiť problémy Vás, rovnako hendikepovaných. Ako Vás prijímajú? Riešia Vaše problémy? Alebo aspoň sa snažia ak je to v ich silách? Máte na niekoho ťažké srdce?
Michal Ondruška: 🙂 Ťažké srdce? To mám na celú našu súčasnú spoločnosť kvôli prístupu k riešeniu orientačných bariér z hľadiska nevidiacich, či inak zrakovo poškodených. A pokiaľ ide o prístup súčasného mestského zastupiteľstva mesta Dubnica nad Váhom, vrátane jeho primátora, robia zrejme čo môžu. Pokiaľ vedia o problematickom mieste pre nás, nevidiacich, snažia sa problém eliminovať.
i-novinky.sk: Poznám dosť ľudí s Vašim handicapom. Slovenského speváka Maroša Banga, českého Radka Žaluda, zahraničného Andreja Bocelliho, redaktora STVR Michala Hercega, keramikárku Soňu Zeliskovú, Vy sa zaoberáte masérstvom. Takto poviem. Zavriem oči v byte a som vedľa, nieto ešte vyjsť na ulicu. Slepí masírujú, spievajú, hluchí tancujú. Kde je Vaša trinásta komnata?
Michal Ondruška: Moja trinásta komnata je môj život v rodine predtým, ako som sa oženil. Myslím, že ste sa chceli opýtať na čosi iné, ale odpoveď na Vašu vyslovenú otázku je takáto.
i-novinky.sk: Máme v Dubnici nad Váhom nové námestie, Námestie Matice Slovenskej. Na starom bola problematická dlažba. Čo hovoríte na toto nové? Len ma mrzí, že Vám architekt sľuboval pred vstupom na námestie orientačnú tabuľu s Braillovým písmom ako sa pohybovať po námestí. Sľuboval.
Michal Ondruška: Táto verzia v porovnaní s tou predchádzajúcou je obrovský rozdiel v prospech nás, nevidiacich. Orientácia je teraz veľmi dobrá. A čo sa týka sľubu? Sľuby sa sľubujú,… veď aj Vy, aj čitatelia vedia, ako to pokračuje ďalej.
i-novinky.sk: Viem, že Vaša finančná situácia nie je ľahká. Ako s ňou zápasíte?
Michal Ondruška: Snažím sa využiť všetky možnosti na jej zlepšenie, a dávam si pozor, aby som si ju niečim nepremysleným nezhoršil.
i-novinky.sk: Chcete niečo čitateľom odkázať? Vaše krédo?
Michal Ondruška: Už dlhé roky sa riadim heslom: Čo nechceš, aby robil druhý tebe, nerob ani ty jemu. A ešte jedna vec, ktorú by som naozaj v našej spoločnosti privítal. Vždy, a všade robte tak, akoby ste boli doma, a zaobchádzali s vlastnými vecami. Zatiaľ to však u nás funguje skôr podľa hesla, z cudzieho krv netečie.
Záverom Vám chcem zaželať veľa zdravia, zdaru a nech sa Vám darí. Za www.i-novinky.sk ďakuje Robert Zvonár
Michal Ondruška: A ja ďakujem tiež za záujem aj o život nevidiaceho človeka.
Michal Ondruška: Dopočutia!
P.S. Otázky do rozhovoru som poslal pánu Michalovi Ondruškovi v textovej podobe aj odpovede som dostal textové.
Foto z archívu Michala Ondruška
