Sovietska vlajka na Ostrom vrchu v Dubnici nad Váhom

242

Ráno 8. novembra 1940 na triangulačnom bode na Ostrom vrchu nad Dubnicou nad Váhom, nad závodom viala zďaleka viditeľná červená zástava.

(Obdobie rokov 19401945 je zamerané na výrobu v Škodových závodoch v Dubnici nad Váhom pod patronátom Nemecka počas druhej svetovej vojny.)

Pred tým sa však diali veci, ktoré orgánom štátnej moci neboli po chuti. Rozhadzovali sa komunistické letáky „Hlas ľudu“ v Košeci, „Slováci, Slovenky“ v Dubnici nad Váhom, Košeci, Ilave a Beluši s protištátnymi heslami. Organizovali sa krátke demonštračné štrajky v ladeckej cementárni. Začiatkom novembra 1940 bola ohrada továrne pri štítnej ceste a i samotná cesta pomaľovaná vápnovými heslami: „Nech žije Stalin“, „Nech žije SSSR“.

Vrchol bol keď na triangulačnom bode na Ostrom vrchu nad Dubnicou nad Váhom, nad závodom viala zďaleka viditeľná červená zástava. Zástavu vyvesili Jakub Opát vedúci činiteľ dubnickej organizácie, Michal Porubčan a člen závodnej stráže Škodových závodov Ján Habánek. Trojica skončila v pazúroch orgánoch štátnej bezpečnosti spolu s ďalšími komunistickými pracovníkmi. Za organizovanie zakázanej KSS a rozširovanie letákov po dlhej vyšetrovacej väzbe odsúdili tridsiatych šiestych komunistov  do väzenia priemerne na pol roka.

Zdroj: Anton Bagin, Dušan Janota – Dubnica nad Váhom, Stredoslovenské vydavateľstvo, Banská Bystrica, Rok vydania: 1967

Zástava sa šila u brata Michala Porubčana u Štefana.

Pred očami sa mi premieta:

„Čestná Medaila za chrabrosť“, za osobnú statočnosť pred nepriateľom, osvedčenou v boji za oslobodenie republiky Československej z nepriateľského obsadenia, prezidenta Republiky Československé podpísanej vtedajším Ministrom národnej obrany Ludvíkom Svobodom z 19.1.1946.

„ČS. vojenská medaile za zásluhy II. stupne“, uznanie vynikajúcich vojenských činov mimo boja ktorými sa zaslúžil o Československú armádu, od prezidenta Republiky Československé podpísanej vtedajším Ministrom národnej obrany Ludvíkom Svobodom z 6.3.1946.

„Československý válečný kříž 1939“, uznanie bojových zásluh, ktoré získal v boji za oslobodenie republiky Česjoslovenskej, od prezidenta Republiky Československé podpísanej vtedajším Ministrom národnej obrany Ludvíkom Svobodom z 9.4.1947.

„Pamätná medaila Radu SNP od predsedníctva SNR z 1.5.1948 podpísanou predsedom SNR Karolom Šmidkem.

„Pamatná medaila“ za zásluhy v boji proti fašizmu od ONV v Považskej Bystrici z 4.5.1965

„Pamětní medaile k 20. výročí osvobození ČSSR“ od prezidenta ČSSR Antonína Novotného z 9.5.1965.

„Pamětný odznak „Za vernosť“, na pamiatku účasti v boji za oslobodenie Československa, od Svazu protifašistických bojovníků z 5.5.1970.

Rôzne písomnosti (Prepustný list z väznice krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.12.1940), osvedčenia, preukazy (Sväz ľudových protifašistických bojovníkov, legitimácia Člena sdruženia zahraničných vojakov 2. odboja od Československej obce legionárskej) a fotodokumentácie z misií. Keďže pán Michal Porubčan slúžil aj v RAF „Vyhlásenie o službe“ a osvedčenie o prepustení zo služieb Royal Air Force z 2.1.1943.

Kto bol Michal Porubčan som sa spýtal jeho syna Michala Porubčana pre www.i-novinky.sk. Michal Porubčan, ml., žije v Martine a stretli sme sa deň pred sviatkom Pamiatky zosnulých pred dubnickým cintorínom.

novinky.sk: Prečítal a pozrel som si dokumenty z archívu vášho otca, teraz vo vašom držaní. Napíšte čitateľom aký bol Michal Porubčan ako otec?

Michal Porubčan: Bol prísny, ale na druhej strane spravodlivý. Vychovával nás tak, aby sme si vážili všetko, čo vytvorili ľudia a čo nám poskytuje príroda. Toto všetko je bohatstvo, ktoré nás živí a preto je to neradno ničiť. Práve naopak, je to nutné zveľaďovať a budovať aj pre ďalšie generácie.

novinky.sk: Váš otec bol určite odvážny človek. Musel vedieť čo ho čaká, mohol čakať aj horší trest, až…

Michal Porubčan: Samozrejme. Všetci, ktorí sa zúčastňovali na akciách proti orgánom štátnej moci vedeli, že v prípade odhalenia ich čakajú veľmi prísne tresty, možno až hrdelné. Ale túžba po slobode bola taká silná, že potlačila aj strach pred represáliami.

novinky.sk: Sú Vám známe podrobnosti z tejto akcie? (Bolo to plánované, alebo to bol momentálny nápad? Ako prebiehala príprava? Koľkí boli do toho zainteresovaný? Zástavu tam postavili cez noc, ráno, na obed? Ako zistili, že to boli konkrétne Tí traja? Vedelo sa doma čo ide manžel, otec urobiť? Neboli doma protesty, strach? Poprípade iné podrobnosti…)

Michal Porubčan: Celá akcia bola pripravovaná len v najužšom okruhu ľudí, ktorí sa navzájom poznali. I napriek tomu došlo k udaniu tých, ktorí akciu vykonali. Otec sa o tom nechcel veľmi zmieňovať, mám však pocit, že vedel, kto bol udavačom, ale ho neprezradil.

V tom čase bol otec slobodný, žil so svojimi rodičmi. Ale ako som otca poznal, rodičia isto nevedeli, akú činnosť vykonáva.

novinky.sk: Royal Air Force (RAF). Akú mal hodnosť? Akú funkciu mal v kráľovskom letectve? Bol aj zranený, ako?

Michal Porubčan: Začnem situáciou po prepustení z väzenia v roku 1940. Situácia bola čoraz horšia a preto sa otec rozhodol odísť z územia Slovenska. Za pomoci niektorých ľudí (jeden z nich bol lekár z Dubnice nad Váhom), sa mu podarilo  cez Maďarsko a Juhosláviu utiecť. V zahraničí sa stal príslušníkom československej zahraničnej armády dňa 28. marca 1941. Po absolvovaní výcviku vykonával službu v poli v Severnej Afrike od 11. apríla 1941. Počas bojov utrpel zranenie nohy. Po vyliečení zo zranenia sa vrátil k svojej jednotke. Podrobnosti o službe v Afrike neviem. Po obkľúčení 21. októbra 1942 bol otec aj s ostatnými spolubojovníkmi evakuovaný z Tobruku do Anglicka. Po príchode bol zaradený ako vojak do RAF, kde pôsobil v pozemnom personáli v rámci 311. čsl. perute. Po ukončení kurzu 2. januára 1943 sa zúčastňoval náletov na Nemecko ako navigátor. Po vyradení z 311. čsl. perute 16. augusta 1945 otec nastúpil do dopravného a strážneho práporu UNRRA strážnej roty 3 ako rotný v zálohe. Službu v UNRRE ukončil 15. marca 1947.

V čase ukončenia služby v RAF mal hodnosť rotný, Neskôr pri rôznych výročiach bol postupne povyšovaný a nakoniec mal hodnosť major.

novinky.sk: Pán Porubčan bol zrejme komunista a zrazu sa objavil v Britskom kráľovskom letectve…

Michal Porubčan: V roku 1940 bol už ako mladý komunista a podieľal na akciách proti vtedajšiemu režimu. Po úteku a nástupe do čsl. zahraničnej armády, nikto nepozeral na to, akej je politickej či náboženskej príslušnosti. Tam sa riadili heslom, ako všetkými možnými silami poraziť krutého nepriateľa.

novinky.sk: Dostával veľa vyznamenaní, ktoré si vážil najviac?

Michal Porubčan: Myslím si, že každé vyznamenanie si otec veľmi vážil, lebo vedel, koľko strádania a bolesti každé jedno vyžadovalo. I napriek tomu si mimoriadne vážil ČESKOSLOVENSKÝ VOJNOVÝ KRÍŽ 1939 od ministra národnej obrany Ludvíka Svobodu z roku 1947. Naviac v roku 1943 otec obdržal v Anglicku 2 vyznamenania priamo v RAF. Sprievodné listy boli v anglickom jazyku a počas represálií v roku 1951 sa stratili.

novinky.sk: Chcete niečo odkázať čitateľom? V terajšej ťažkej dobe.

Michal Porubčan: Čo odkážem čitateľom? Aby si zobrali príklad od tisícov ľudí, ktorí i pod hrozbou ťažkých represálií sa dokázali postaviť na odpor voči tyranii Všetci isto mali strach, ale odvaha tento strach potlačila a preto svet porazil fašizmus. V súčasnej dobe je priam povinnosťou poukazovať na to ako ľahko bolo možné stratiť slobodu a aké ťažké obety bolo nutné vynaložiť, aby sme slobodu opäť nadobudli.

novinky.sk: Ďakujem.

Michal Porubčan: Ďakujem za možnosť, že som mohol aspoň trochou prispieť k tomu, aby čitatelia sa oboznámili s jedným z tisícov hrdinov ťažkej doby spred 80 rokov.

Za rozhovor pre i-novinky poďakoval Robert Zvonár

Ilustračné materiály z archívu Michala Porubčana dal k dispozícii Michal Porubčan ml..

 

Z misie v Afrike

Michal Porubčan 10.2.1913 – 30.12.1982