Spoznal som ho ako poslanca MsZ Dubnice nad Váhom. Postavou nízky, štíhly muž Ján Kvasnička plný energie, záujmov až rozmýšľam kde sa to do neho zmestí.
Rozhodol som sa „vyspovedať“ ho z jeho záujmov, vstúpiť do jeho vnútra.
i-novinky.sk: pán Kvasnička, odkiaľ pochádzate? Od kedy a dokedy ste boli v politike a poslancom?
Ján Kvasnička: Ďakujem za otázku, Pochádzam z obce Beluša, ale v roku 1978 som sa s rodičmi presťahoval do Dubnice nad Váhom. Venujem sa podnikaniu od roku 1998. Hlavnou činnosťou môjho podnikania je súkromná bezpečnosť (SBS),
s rodinnou tradíciou od roku 1991. Politickej činnosti sa venujem od roku 2009 .V roku 2010 som sa stal zakladajúcim členom strany Sloboda a Solidarita a zároveň Okresným predsedom strany pre okres Ilava. V rokoch 2010 a 2011 som bol poradcom Ministra obrany pre vnútornú bezpečnosť štátu v rámci SaS. Od roku 2010 som bol členom ekonomickej komisie mesta Dubnica nad Váhom a od roku 2014 do roku 2018 nezávislým poslancom mesta.
i-novinky.sk: skončili ste ako poslanec. Zaujímate sa o históriu. O históriu všeobecne alebo iba konkrétne o Dubnicu nad Váhom? Pýtam sa preto, že som našiel vaše prace aj o Dubnickej histórii.
Ján Kvasnička: Čo sa týka mojej záľuby v histórii a bádateľskej činnosti, tak sa venujem širšiemu okoliu Dubnice nad Váhom (Beluša, Ilava, Púchov, Považská Bystrica ) a 3 historickým obdobiam: obdobiu Keltov, Československým légiám – obdobiu bojov o hranice južného Slovenska v roku 1919.a všeobecne športu v bývalom Československu.
Tieto práce a zistenia potom neskôr uverejňujem buď na vlastnom blogu v denníku Sme alebo v európskej digitálnej knižnici Europeana a zároveň na mojom Youtube kanáli.
Súbežne s tým sa venujem aj zberateľskej činnosti.
Kyrgyzstan – v škole Interhelpo do ktorej chodil Alexander Dubček.
Bol som viackrát oslovený aj na externú spoluprácu, napríklad pri tvorbe amerického filmu The Great Supression alebo filmového dokumentu: Budujeme Slovensko 3 o Ladeckej elektrárni, ďalej pri tvorbe knihy 110 rokov Trenčianskeho futbalu alebo pri tvorbe historickej databázy k 1 svetovej vojne Europeana 1914 – 1918.
i-novinky.sk: Pracujete v Československej obci legionárskej Jednota Slovensko. Priblížte čitateľom Vašu činnosť a činnosť Obce.
Ján Kvasnička: Sme nepolitický, neziskový a obecne prospešný spolok, ktorý združuje vojnových veteránov, účastníkov vojenských misii a potomkov CS legionárov a zároveň chceme prispievať aj k historickému odkazu CS légii a ochrane územnej integrity Slovenskej republiky.
i-novinky.sk: Neoslavujete oslobodenie Československa Sovietskou armádou, ale uctievate si ukončenie I. svetovej vojny. Prečo?
Ján Kvasnička: Tomáš Garigue Masaryk povedal: Bez Československých légií by nikdy nebolo samostatného Československa.
Môj pradedo Jozef Martišek bol CS legionár, ktorý vstúpil do légii po 3 rokoch pobytu v prvom ruskom koncentračnom tábore Omsk 3, ktorý bol postavený po dokončení Transsibírskej magistrály v roku 1916 v Rusku. CS légie bojovali až do roku 1920 proti boľševikom v krvavej občianskej vojne. Vďaka tomu mohlo vzniknúť samostatné Československo.
Ukončenie druhej svetovej vojny na Slovensku bolo naopak z môjho pohľadu len obsadenie nášho teritória spod jednej diktatúry ďalšou diktatúrou aj keď na oslobodení Československa sa podieľalo mnoho iných štátov a národnosti, len z Dubnice nad Váhom vstúpilo do SNP napríklad 400 Francúzov, ktorý majú dnes veľký pamätník pri Strečne. Zároveň táto veľká udalosť bola absolútne zneužitá a prekrútená komunistickou propagandou a do ľudí vštepovala a dodnes vštepuje skreslené a nepravdivé informácie. Táto udalosť na rozdiel od ukončenia 1 svetovej vojny nepriniesla Slovákom tú pravú a ozajstnú slobodu.
A preto túto udalosť neoslavujem.
i-novinky.sk: Poďme k príjemnejším veciam ste aj športovec. Thai box, malý futbal, behanie, organizovali ste aj turnaj Palmeiro Cup v malom futbale.
Ján Kvasnička: Čo sa týka mojej športovej činnosti, tak u mňa osobne to bolo trochu zložitejšie. Najmä v detstve, keď som sa kvôli chorobe športu nemohol venovať z dôvodu zdravotného stavu, vďaka chorobe s názvom Perthes. Štyri roky som strávil chodením na barlách s alternatívou, že skončím aj na vozíku. Až v roku 1986 ako 13 ročný som sa dostal na ročné liečenie do kúpeľov ČÍŽ, kde som po roku úspešného liečenia odišiel po svojich nohách z možnosťou pomalého začatia športovej činnosti s určitými obmedzeniami.
V roku 1991 som sa dostal vďaka „vzbure v Leopodove“ a môjmu otcovi, ktorý bol zamestnancom ZVJS Dubnica a zároveň bol jedným z najlepších športových strelcov z bojových zbraní v Československu (mnohonásobný majster Československa a zároveň držiteľ viacerých streleckých rekordov) k tréningu zásahovej jednotky ZVJS, kde som mal možnosť trénovať Jiu jitsu, Sumbo, Stenku a Systemu.
V roku 1995 som sa náhodou dostal k u nás novému bojovému športu s názvom MUAY THAI (Thai box) a bol som pri zrode prvého Thai boxerského klubu na Slovensku – Gladiator Gym Dubnica nad Váhom a v roku 1996 pri zrode 1 Slovenskej Muay thai asociácie.
Od roku 1998 som začal podnikať v oblasti SBS a ako ďalšiu výzvu som si popritom zobral podporu (sponzoring) športu a tak vznikol v rámci využitia môjho voľného času s priateľmi z Partizánskej ulice, kde som vyrastal klub Palmeiro Dubnica nad Váhom v roku 1999. S týmto klubom sme postupne prešli všetky 3 ligy Dubnického malého futbalu a vyhrali niekoľko medzinárodných turnajov s tým, že jeden sme aj organizovali pod názvom Palmeiro Liberál Cup.
Po 15 rokoch však z osobných a z rodinných dôvodov sme sa už neboli schopný sa stretávať, (rodiny, malé deti atď.) tak sme to ako klub malého futbalu rozpustili, momentálne sa venujem už len rekreačnému behu, pre udržanie zdravej kondície, občas si idem zabehnúť polmaratón.
i-novinky.sk: Môžem Vás nazvať komparzistom, alebo už hercom keď ste si zahral aj prezidenta Francúzska Emmanuela Macrona v koprodukčnom filme Redakcia? Diváci Vás videli vo dvoj-filme Miki a Černák ako otca Mikuláša Černáka na svadbe, v seriáli Dunaj, k vašim službám. Kde ešte? Ktorú úlohu si najviac vážite a ktorá Vám dala najviac zabrať? Bola nejaká, ktorá Vám bola proti srsti a nechcelo sa Vám do nej? Aj ste sa niekedy báli?
Ján Kvasnička: Tak v prvom rade svet komparzu a herectva sú dve úplne odlišné aj keď spojené nádoby.
Ja vzhľadom k tomu čo som už pri filmovaní zažil a videl mám voči našim hercom neskutočnú úctu a rešpekt a nikdy by som sa ako komparzista k nim neprirovnával ani nestaval do pozície ozajstného plnohodnotného herca. Sú to veľmi talentovaní, pracovití a skromní ľudia a od ich činnosti veľakrát závisí mnoho ďalších povolaní o ktorých ľudia možno ani netušia. Vo filme kde vidíte scénu 2 hercov, tak okolo nich pracuje ďalších možno aj 40 ľudí a viac.
Pre mňa osobne , vzhľadom k tomu, že som sa k tomuto voľnočasovému koníčku dostal cez históriu je každá úloha vo filme zaujímavá už len prostredím, danou dobou ktorá sa natáča alebo priamo postavou. Zatiaľ sa nestalo, že by som išiel na natáčanie s nechuťou alebo by som to bral ako povinnosť. Už len preto že pre mňa je to relax a vítaná zmena v mojom bežnom zabehanom živote.
Naposledy som mal napríklad možnosť si zahrať v Hollywoodskom filme Afterburn , kde som si hral na zámku v Holiči so Samuelom Jacksonom, momentálne asi najlepším a najobsadzovanejším hercom v Hollywoode. Pomocný režisér tohto filmu je aj zároveň aj pomocným režisérom Quentina Tarantina a ako veľa vecí v mojom živote aj táto príležitosť prišla nečakane a bez nejakej špeciálnej prípravy. Tento film bude mat premiéru v kinách v lete tohto roku. Takisto ma teší práca na filme o Karlovi Duchoňovi, ktorý sa momentálne natáča.
Natáčanie filmu Afterburn na Slovensku s režisérom a pomocným režisérom Samuel Jackson a Dave Bautista
i-novinky.sk: Je ešte niečo čo by ste chceli čitateľom odkázať alebo chcete ešte sumár Vašich aktivít doplniť?
Ján Kvasnička: V prvom rade by som im poradil, aby si dávali veľký pozor a strážili si čo najviac svoje zdravie, pretože od toho sa odvíjajú ďalšie ich možnosti a veci v živote.
Poprial by som im, aby mali čo najviac voľného času, aby sa mohli venovať veciam ktoré ich bavia a napĺňajú.
To je pán Ján Kvasnička. Pán Kvasnička popritom musí stíhať aj rodinné záležitosti, v domácnosť s priateľkou Peťkou a deťmi.
Za www.i-novinky.sk ďakuje Robert Zvonár
Foto od pána Jána Kvasničku