na Bratislavskej 614 v Trenčíne usporiadal stretnutie s letnými o parašportovcami. V titulke pozvánky bolo: „Stretnutie s parašportovcami Vám pomôže nazrieť do sveta, kde slovo „nemožné“ stratilo význam.“ Bolo to tak. Sme ľudia, ktorí môžu, ale veľmi sa nám nechce keď nemusíme, oni „nemusia“, ale chcú, stoj čo stoj.
Tak sme mohli stretnúť a podebatovať s Veronikou Vadovičovou (3-násobnou paralympijskou víťazkou v streľbe a Medzinárodný paraolympijský výbor jej udelil titul najlepšia paraolympionička, ktorý dostala za mesiac február 2018.), Ankou Oroszovou (medailistkou z majstrovstiev sveta), Jurajom Prágrom (nevidiacim cyklistom, prvým nevidiacim Slovákom na Mont Blancu a Elbruse), prišiel so svojim „parťákom“ z tandemového bicykla Jánom Gálikom a so svojim vodiacim psíkom, Radoslavom Malenovským (v TOP 10 umiestnením na paraolympiádach v streľbe) a Tomášom Masarykom (tenistom).
Úvodom nám bolo pustené video spracované ako upútavka na Paraolympiádu v Riu YES I CAN – Paralympics RIO 2016 – We’re The Superhumans!
Následne sa predstavili jednotliví parašportovci a pohovorili o svojom živote so svojim hendikepom, o svojom športe, dopingových kontrolách, úspechoch, problematike tréningov, s ich financovaním.
Počas diskusie si účastníci mohli pozrieť fotografie a videá zo života parašportovcov.
Dostalo sa aj na odpoveď na moju otázku: Aká náročná je finančná záležitosť Vášho športu? A pre Anku Oroszovú či pôjde Od Tatier k Dunaju?
Veronika Vadovičová: Vzduchovka stojí okolo 3 000 €. 4 000 € aj s doplnkami. Je možné zohnať aj lacnejšie, ale to už nie je tá špička – profi. Malorážka 6 000 – 8 000 € + doplnky. Spolu cca 15 000 €. Oblečenie 700 € + vozíky. Strelivo tréning 200 – 300 nábojov, za rok miniem 20 000 nábojov t. j. 7 000 € + vzduchovkové náboje počet tak isto, ale cena do 1 000 €.
Tomáš Masaryk: Vozík 5 500 €, rakety, kryty omotávky na rakety 2 €/tréning, tréningové miesto, platenie kurtov, trénerov, letenka 300 – 400 € v zľave, štartovné 400 € x 15 – 16 turnajov.
Anka Oroszová: vozík 15 000 €, tréningové plochy nemá, na Slovensku je sama, trénuje na ceste: kamión, kamión, handbike, kamión, kamión. Je ťažké a nebezpečné aj niekoho vychovávať keď rodičia svoje dieťa medzi tie kamióny nechcú pustiť. Nie je to ako vo Švajčiarsku kde sú chodníky a podmienky vytvorené. Chodím pretekať do Poľska, pretože tam mám dobrú konkurenciu, pretekať treba pretože každý pretek posúva dopredu. Od Tatier k Dunaju asi nie pretože sa prvýkrát otvoril taký Slovenský pohár pre nás handbikerov.
Radoslav Malenovský: Náklady ako Veronika. Vďaka Športovému centru polície a Slovenskému paralympijskému výboru máme s Veronikou vytvorené profesionálne podmienky na prípravu. Vďačíme im za veľa. Obe organizácie robia dobrú prácu, bez ktorej by som ja nemohol robiť to, čo robím a tak ako to robím.
Juraj Práger: tandemový bicykel 10 000 €, výživa, oblečenie, štartovné…
Výdavky niektorých sa opakujú.
Sponzori? S tými je to už ťažké. Závisí aj od toho aký šport robíte. Štátna podpora – dotácia? Minimálna aj tá sa znížila napriek úspechom parašportovcov.
Záverom.
Je rozdiel, keď sa niekto s postihnutím už narodí, to je prípad Veroniky Vadovičovej a musí sa s tým zmieriť, žije s tým od narodenia, horšie je keď sa to stane po úraze ako Radoslavovi Malenovskému, Anke Oroszovej, Jurajovi Prágrovi či Tomášovi Masarykovi. Narodia sa, žijú ako zdraví ľudia, pracujú, športujú, plánujú si svoj život, ciele, štúdium. Zrazu sa to zrúti, stane sa úraz a človek si musí všetko prehodnotiť a zmeniť svoje plány a zmieriť sa so svojim osudom, musí.
Keby ich človek iba počúval a nehovorili by o svojom postihnutí, tak by si myslel, že sú to ľudia taký, ako každý z nás. Sú veselí, vtipný, príjemný, usmievavý, šťastný. Ľudia ktorí si vážia život, vážia si to čo dokázali, bojujú so svojim osudom, hoci častokrát im nepraje. Majú svoje radosti, starosti, ale ich prekonávanie je ťažšie ako nás zdravých ľudí. Tešia sa z podpory okolia, najbližších. Sú plný plánov do budúcnosti v súkromí a vo svojom športe. Želám im nech im všetko vyjde.
