V rámci Svetového dňa kultúrneho dedičstva pripravilo Trenčianske múzeum podujatie s podnázvom Folklór nášho regiónu.
Ing. Jozef Lehocký sa narodil 22. februára 1941 v Trenčíne. Po vyučení za strojného zámočníka v Trenčíne študoval na SPŠ strojníckej v Dubnici nad Váhom a na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave. Absolvoval postgraduálne štúdium Projektovanie robotizovaných výrobných systémov na SVŠT v Bratislave. Svoju profesiu technika začínal v podniku Kovové tkaniny v Brezovej pod Bradlom, pracoval vo Výskumnom a vývojovom ústave maltovín v Trenčíne, ZŤS v Dubnici nad Váhom, Vzduchotechnike v Novom Meste nad Váhom, a do dôchodku v Leoni Slovakia v Trenčianskej Teplej/Dobrej.
Vždy však inklinoval k folklóru. Pôsobil v rôznych folklórnych súboroch, medzi inými aj v dubnickom FS Vršatec. Keď prestal fotografovať začínal zbierať folklórne tradície na západnom Slovensku. Neskôr začal zbierať ľudové piesne na trenčiansku a výsledkom jeho snaženia bolo vydanie publikácie Ľudové piesne – spevné a tanečné tradície spod Považského Inovca. Návštevníkom porozprával o systéme zbierania piesní a tancov o stretnutiach so starými ľuďmi nositeľmi týchto starých slovenských tradícií.
Jozef Ďuráči – technik s dušou folkloristu – muzikant, tanečník, choreograf, zberateľ ľudových piesní a editor. Pán Ďuráči sa zdôveril si svojimi začiatkami vo folklórno-kožiarskej činnosti, o prvých výrobkoch, ťažkostiach pri zháňaní materiálov. Porozprával ako chodil so svojou manželkou po Slovensku, aby „nabral rozumy“ od starých remeselníkov, ktoré potom pretavil do vlastných výrobkov. Zdôveril sa aj s technológiou kožiarskej a kovovej výroby pri výrobe opaskov, remeňov, tašiek, krpcov, praciek, bičov… Svoje výrobky, náradie a nástroje aj predviedol.