V obci Dulov s 917 obyvateľmi v okrese Ilava DHZ usporiadal tradičné fašiangové veselie po obci.
Dievčence a chlapci v krojoch, ale aj v hasičských rovnošatách sa vydali ráno obcou, aby si uctili čas veselia, radosti, bujarej zábavy, fašiangy. Traktor zapriahnutý do slávnostne vyzdobeného voza, na ňom dychovka z Púchova Halušková sedmička.
Prechádzali ulicami a uličkami obce. Ľudia mali napečené, šišky, moravské koláče, či iné dobroty z pod rúk šikovných gazdiniek, pripravené na dvore či priedomí. Vo svite slniečka sa leskli fľašky z neodmysliteľnou pálenku. Dievčence a chlapci vytáčali Dulovčanky a Dulovčanov, bez rozdielu veku. Aj „šporkasky“ sa plnili. Veselie neobišlo ani starostu Dulova Ing. Jozefa Šamaja.
Na inom mieste sa chystali zabíjačkové dobroty na poobedný predaj a večernú zábavu. Šikovný kuchári pripravovali slaninu na škvarky, v kotloch sa varila voda na iné dobrôtky. Mäsko bol na celom dvore, aj na prívese. Aby nebola zima, slivovička.
Krásnej masky zo sprievodu som sa spýtal:
„Počas veselého sprievodu obcou sa účastníci zastavili, dychovka zahrala smutnú pieseň, sprievod ustrnul a vžil sa do smútočnej melódie. Prečo?“
„Za minulý rok v našej obci zomrelo 6 občanov (štyria muži a dve ženy), tak im zahráme na ich česť a pamiatku smútočnú pesničku. Ľudia sú radi pretože si tak spomenieme na toho občana a je nám a trocha ľúto za ním.“
„Počul som ju hrať aj pri cintoríne.“
„Smútočná pesnička zaznie aj pri cintoríne, krížoch a kaplnkách, aby sme si uctili občanov aj Pannu Máriu.“
„Kto organizuje tento fašiangový sprievod?“
„Tato tradícia tu funguje už dávno. Najprv to organizovali hasiči, futbalisti, potom to chvíľu zaniklo neskôr to zobrala obec pod svoju správu, predseda komisie kultúry, a teraz to má na starosti DHZ, ktorý to organizuje, v krojoch chodia hasičky. Nie sú to folkloristky. V obci nie je tradícia folklórneho súbor. Kroje sa požičajú a hasičky, máme krásne hasičky, všetko sú to mladé dievčatá, majú úspechy v súťažiach, snažia sa a tie sa vždy oblečú do krojov.“
„Čo dodať?“
“Je to pekná tradícia. Spája to obec. Zachováva to tradície. Ľudia vyjdú von od televízorov, z domov. Pokračuje to potom zábavou na ktorej sa potom predávajú tie zabíjačkové špeciality a tá obec sa zomkne. Je to dobré, aby sa ľudia stretávali, aby vychádzali von z domov, upevňovali sa vzťahy. Sú tu ľudia dobrí, prajní. Vždy majú pripravené nejaké tekuté pohostenie, majú napečené, ako vravím ľudia sú tu veľmi dobrí.“
„V pozadí počuť dychovú hudbu. Čo je zač tá dobre hrajúca dychovka?“
„Je to dychová hudba z Púchova. Chodí k nám každoročne. Je to bývalá Gumárňanka, teraz sa volajú Halušková sedmička.“
„Ďakujem.“
Ej veselo bolo po celý deň v Dulove.
