Z príležitosti 280. výročia mariánskych pútí v Dubnici nad Váhom a výstavy Panny Márie Dubnickej, ktorá sa koná v Dubnickom kaštieli do 21. augusta 2022 som požiadal jedného z organizátorov výstavy, Štefana Antalíka, aby sa vyjadril k tejto významnej udalosti v Dubnici nad Váhom a priblížil históriu mariánskych pútí v meste.
Jeho vyjadrenie v materiáli citujem v plnom znení bez úprav.
„V roku 2022 si dubnická farnosť pripomína 280. výročie mariánskych pútí. Týmto sa naše mesto zaradilo medzi popredné pútnické mesta na Slovensku. Veľký význam pre dubnický kostol mala socha Panny Márie, ktorú v roku 1719 z Trenčianskeho hradu priniesli Ilešháziovci. Umiestnili ju v kaplnke kaštieľa. Pri prestavbe kúrie ju premiestnili na bočný oltár farského kostola.
História púti.
V roku 1742 dal postaviť miestny farár Daniel Kolačáni na bočný oltár novú skrinku, kde je uložená monštrancia. Grófsky pár Jozef Ilešházi a manželka Terézia, keď vychádzali z kostola, sa zastavili pri bočnom oltári. Chceli si pozrieť skrinku, ktorú dali pozlátiť. Vtedy grófka zazrela aj starú sochu Panny Márie. Pri pohľade na sochu grófka povedala, že ju treba vymeniť za novú a krajšiu. Následne sa grófke Panna Mária tri noci vo sne zjavovala, pričom ona nemohla zaspať. Grófka pochopila, že Panna Mária si praje, aby táto socha zostala v kostole. So súhlasom manžela sochu nechala na mieste a ešte ju vyzdobila cenným rúchom, berlou a na hlavu jej dala zlatú korunu.
Úcta k Panne Márii začala rásť a ona začala rozdávať vo väčšej miere milosti. Veriaci, ktorí sa k nej utiekali a prosili ju, boli často vypočutí. Od tej doby sa udiali v Dubnici udalosti, ktoré mali nadprirodzený charakter. Ako prvý zázrak sa vo farskej kronike spomína, že mladík Ján Šefranovič vložil do pravej ruky milostivej sochy Panny Márie bielu ľaliu, ktorá mala len puky a bola málo rozkvitnutá. Ľalia nemala tri dni žiadnej vlahy. Ľalia nielenže nevyschla, ale naopak, puky na nej rozkvitli. Panna Mária dala týmto znamenie, že ona je nebeská ľalia. Ďalším zázrakom bolo uzdravenie dvojročného dievčatka Zuzany Pokornej z Dubnice, ktorá bola úplne slepá a chromá. Jej rodičia sa modlili k Panne Márii. Choré údy a oči jej potreli olejom z lampy, ktorá bola pred milostivou sochou a dievča začalo vidieť i chodiť. V iných zápisniciach sa spomínajú zázraky, kde sa slepým vrátil zrak, chromí začali chodiť a barly odložili pri oltári. Niektorí sa uzdravili z epilepsie. Ďalší boli vypočutí, keď sa utiekali k Panne Márii v ťažkých životných situáciách. Na základe dokázaných uzdravení a mimoriadnych udalostí, cirkevné inštitúcie schválili Dubnicu od roku 1742 za pútnické miesto. Svedectvá o uzdravení dokumentovali aj dary zo zlata, striebra a perál, ktoré vďační veriaci priniesli ako poďakovanie, za vypočutie ich prosieb. Niektoré dary boli uložené priamo na oltári v pyramídových skrinkách. Farská kronika obsahuje vyše 250 zázračných uzdravení a mimoriadnych udalostí.
Vzhľadom na to, že na mariánsku púť do Dubnice začali chodiť pútnici až od Žiliny, Prievidze, Topoľčian, Nového Mesta nad Váhom i z ďalších regiónov Slovenska, pôvodný kostol začal byť malý a nevyhovujúci. Z toho dôvodu dali trenčiansky župan Jozef Ilešházi a farár Daniel Kolačáni postaviť v rokoch 1754 – 1756 nový, väčší, súčasný Kostol sv. Jakuba. Žiaľ, za panovania cisára Jozefa II. (1780 – 1790) boli mariánske púte zakázané. Dary z oltára boli zvesené a v roku 1784 skonfiškované. V ďalších rokoch boli mariánske púte opäť obnovené. Vo farskej kronike sa spomína, že v roku 1921 prišlo do Dubnice na púť zvláštnym vlakom 650 ľudí z Moravy, Uherského Brodu. Z Trenčianskej Teplej išli pešo.
V roku 1950 štátne orgány mariánske púte opäť zakázali. Púte boli obnovené až po 40. rokoch. Na sviatok Narodenia Panny Márie dňa 8.9.1990 prvú sv. omšu o 17.00 hod. celebroval dubnický rodák vdp. Jozef Dvorský. Slávnostnú sv. omšu o 18.30 hod. celebroval významný kazateľ Dr. Jozef Vrablec z Nitry. V nedeľu sv. omšu celebroval Dr. Andrej Dermek SDB. Na týchto sv. omšiach sa v sobotu a nedeľu zúčastnilo okolo 7000 veriacich. Odvtedy sa v Dubnici nad Váhom každoročne pri príležitosti sviatku Narodenia Panny Márie, začiatkom septembra, koná mariánska púť. V nasledujúcich rokoch slávnostnú sv. omšu celebrovali: otec kardinál Ján Chryzostom Korec, Dr. Anton Hlinka, otec arcibiskup Mons. Ján Sokol, ako i ďalší biskupi a kňazi z jednotlivých diecéz. Najčastejšie prichádza biskup Mons. Tomáš Galis, zo Žiliny, pod ktorého patrí aj dubnická farnosť. V roku 2019 slávnostnú sv. omšu celebroval biskup zo Slovenska, Mons. Vladimír Fekete, SDB, pôsobiaci v Azerbajdžane.
V sobotu po slávnostnej sv. omši, ide procesia na čele s biskupom k soche Panny Márie, ktorá je na Námestí Matice slovenskej. V sprievode idú aj skauti a mladí ľudia v krojoch, ktorí nesú zástavy. Túto sochu Panny Márie, dali zhotoviť Ilešháziovci v roku 1766. Socha je pre Dubničanov veľmi vzácna a uctievaná. Počas prvej a druhej svetovej vojny sa tu často modlievali za ukončenie vojen i za ukončenie rôznych chorôb a epidémií. Socha bola obnovená v roku 2019, je podobná ako tá, ktorá je v kostole. Pri púťach sa kňazi snažia usmerňovať ľudovú zbožnosť veriacich, a preto im pripomínajú, že zázraky koná jedine Boh. Panna Mária sa za nás len prihovára.
Panna Mária za nás prosila v minulosti a oroduje za nás aj v súčasnosti. Mnohí obyvatelia z Dubnice nad Váhom i okolia, by vedeli povedať o zázrakoch, ktoré sa stali v ich živote. Sú za to vďační a ďakujú Bohu. No niektorí povedia, keď im dopadla dobre náročná operácia alebo prežili zložitú haváriu, že mali šťastie. Nemali by sme zabúdať na vypočuté prosby Panny Márie, ku ktorej sa modlia kňazi, rodiny, alebo, samotní uzdravení.
V rokoch 2012 a 2018, vydala Farnosť Dubnica nad Váhom publikácie pod názvom Dubnická kniha zázrakov. Spracovali ich: dubnický rodák vdp. Mgr. František Mikuláš, PhDr. Ján Prišegem a Mgr. Drahomír Velička, PhD. Spomínané knihy podrobnejšie opisujú históriu mariánskych pútí, ako i priebeh jednotlivých zázrakov a mimoriadnych udalostí.“
Spracoval : Štefan Antalík