10. januára 2023
Prvá písomná zmienka o Malackách pochádza z roku 1206, keď veľmoži Sebuš a Alexander zo Svätého Jura a Pezinka dostali okrem iných obcí a krajov aj chotár zvaný Malucha. V nasledujúcich desaťročiach sa osada rozvíja vďaka obchodnej ceste, známej pod názvom Magna via, ktorá dosiahla svoj rozkvet za vlády Karola Róberta v 14. storočí.
Malacky majú rozlohu 27,17 km2 (2 717 ha) a 18 917 obyvateľov (31.12.2021)
„Medzi Malými Karpatami a riekou Moravou sa rozprestiera rovina pretkaná borovicovými lesmi, známe Záhorie. Jeho centrom boli odjakživa Malacky. V stredoveku cez túto obec prechádzala dôležitá obchodná cesta z Bratislavy do Šaštína, Brna a Olomouca. Dejiny Malaciek sú vlastne aj dejinami tohto kraja. Nič významnejšie sa na Záhorí neudialo, čo by sa nedotklo aj Malaciek. A naopak – Malacky po dlhé stáročia ovplyvňovali život v okolitých obciach. Už aj preto, že od začiatku 17. storočia tu žil a panoval vtedajší zemepán a feudál gróf Pavol Pálfi.“ je napísané na materskej stránke internetového portálu mesta Malacky.
Dominantou Malaciek je Farský kostol Najsvätejšej trojice a Františkánsky kláštor a kostol. Sakrálny komplex tvorený kláštorom, kostolom ohraničený múrom so štyrmi baštami, sa označuje ako Čierny kláštor. V Malackách sú sakrálne a svetské pamiatky s rôznou dobou vytvorenia: Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, Kaplnka sv. Anny, Pálfiovský kaštieľ v Malackách, Synagoga.
Pomníky: pomník spisovateľa Ľuda Zúbka, pomník Michala Tillnera, zrekonštruovaná socha M. R. Štefánika, z iných pomníkov spomeniem Severínek – sv. František Xaverský, sochu patróna hasičov Svätého Florián, sochu sv. Antona Paduánskeho, pomník padlým obetiam I. a II. svetovej vojny, pomník Sovietskej armády.
Ešte pripomeniem:
Išeų Macek do Maųacek
šošovičku mųácit
zapomjeų si cepi doma
moseų sa dóm vrácit.
.
Eej Macejku, Macejku,
zahraj mi na tenkú
na tú tenkú strunu
ej dzunu dzunu.
.
Miųá moja, dušo moja,
kams`mi daųa cepi?
Tam ťi visá na hambáųku,
ber si ich ti slepí.
.
Eej Macejku, Macejku…
