Spomienka na minulosť

Na začiatok podotýkam, že tento článok nie je o mne. Takže čítajte ďalej. Je o Dubnici nad Váhom.

Bolo to niekedy v prvom polroku 1966 keď som prvýkrát „objavil“ Dubnicu nad Váhom. Prišiel som sem na prijímacie pohovory do OU (OU = Odborné učilište) SMZ (SMZ = Strojárske a metalurgické závody) Dubnica nad Váhom (prosím, v tomto článku píšem dobové názvy). Tu sa konali doplňovacie skúšky za sústružníka. V Trnave ma neprijali, bez skúšok, za chladiara. Z Horných Orešian sa chlapec z dediny vybral do mesta. Rodičia povedali: „pôjdeš do Trenčianskej Teplej vlakom, odtiaľ autobusom do OU SMZ Dubnica nad Váhom“. Nestalo sa. Kúpil som si lístok do SMZ. Vystúpil som na tzv. Bloku. Nástupište, vtedy rozkopané, vo výstavbe. Vedel som, že je zle. Už ani neviem ako som zistil, že som mal ísť na skúšky do UO, čo bolo na druhej strane Dubnice nad Váhom. Kde je cesta som zistil iba podľa striech aut. Tak som sa vydal pešo do OU, na Kolonky, na Bratislavskú ulicu. Skúšky som úspešne zvládol a tak som zakotvil v Dubnici nad Váhom.

Odvtedy sa v Dubnici nad Váhom veľa zmenilo. Niečo k lepšiemu, niečo k horšiemu. Možno ma niekto po prečítaní tohto článku nazve: „deduľo jeden nostalgicky, nereálny, socialistický“, ale to som ja. Z dediny“ sa stalo mesto. Padli staré rodinné domy, „papierové, drevené“ domy. Postavili sa, aby som trafil na notu aj iným, „králikárne“. Tie „králikárne“ boli dostupné. Ak niekto na to nemal boli výhodné mladomanželské pôžičky a nenávratné príspevky z firmy. Aká je dnes situácia? V tých „králikárňach“ dodnes žije väčšina obyvateľov, nielen Dubnice nad Váhom, ale aj Slovenska. Nič nepomáha ani kapitalizmus. „Králikárne“ sú, takmer, plné. Dnes sa opravujú, opravujú, renovujú, upravujú fasády, zatepľuje sa, aby to vypadalo pekne a aby to ešte dĺĺĺĺho vydržalo, pretože čo už potom. Vyrástli nové sídliská, domy, niektoré podarené, niektoré menej. Proti gustu žiadny dišputát. Rastú, ako huby po daždi pohostinstvá, po novom aj PUB-y, ale aj detské ihriská, čo treba kvitovať. Skrásnel, po ešte stále pokračujúcej rekonštrukcii, kaštieľ. Máme Grottu s vežičkou, pekný park. Vzrástol počet aut na ktoré už nestačia cesty, ani parkoviská. Vybudovaný bol pekný, moderný, štadión, ba i zimný a priľahlé športoviská. Vzniklo dlho požadované námestie, ale „není člověk ten, aby se líbil všem“, sám mám k nemu výhrady, ale kto chce všetko si zdôvodní. Po požiari amfiteátru vznikla tržnica, ktorá sa akosi neujala v takom rozsahu ako bola pôvodná. Na rekonštrukciu čaká Mestský dom kultúry, vtedy Dom kultúry ROH (ROH = Revolučné odborové hnutie), no už teraz je časť vynovená (Prezentačná miestnosť, kino Lastovička, Veľká sála). K Domu kultúry patrí kultúra a v Dubnici nad Váhom hlavne folklór. Folklór rovná sa Dubnický folklórny festival s medzinárodnou účasťou, FS Vršatec, FS Senior klub Vršatec, DFS Prvosienka a Kolíska, ale aj celá Základná umelecká škola, Súkromná základná umelecká škola a Centrum voľného času. Z kina sa stal Katolícky dom. Pribudli dva podchody. Jeden krajší ako druhý. V ZTS je 50 spoločností.

Ono to vypadá ako predvolebná kampaň, ale ja nechcem kandidovať ani sa primátora ani za poslanca. Nebojte sa.

Rád sa prechádzam po Dubnici. Som na dôchodku tak mám na to čas. Často zamierim svoj fotoaparát aj na miesta na ktoré by som nemal, alebo ktoré si niekto neželá vidieť. Vravím tomu, podľa jednej TV relácie, Lov bez zbraní. Fotoaparát je môj priateľ už od puberty. Praktica, Ľjubiteľ, Stereo 35 až po dnešný Nikon. Už by som sa chcel naučiť aj fotiť. Nedávno som sa cielene prechádzal po Dubnici a nostalgicky som mieril svoj objektív na budovy, čo pre mňa niečo znamenali. Tak sa na Váš monitor dostali:

1. Administratívna budova. Prázdna. Čaká sa až padne keď ju hrdza rozoženie?
2. V areáli bývalých ZTS Dubnica nad Váhom je dnes 50 spoločností.
3. Futbalové ihrisko internátu na Bratislavskej je ohradené a zastavané haciendami.
4. V mieste odborného vyučovania pri ZTS, ktoré vzniklo neskôr, je dnes hotel Metal.
5. V tom zamrežovanom okne internátu na Bratislavskej som býval tri roky.
6. Z internátu na Bratislavskej sú dnes učebne odborného vyučovania.
7. V jedálni Odborného učilišťa na Bratislavskej je des reštaurácia Lavante.
8. Na ihrisku SOU ZTS pri ZTS Dubnica nad Váhom dnes vystupujú cirkusy.
9. Nákladná vrátnica ZTS Dubnica nad Váhom. Napravo vstup pre chodcov.
10. Nástupište č. 1 – autobusy do Iliavky, Hornej Poruby, Valašskej Bele, Púchova a Zubáka.
11. Tu bola nemocnica na Dukelskej štvrti.
12. Parkovisko pri ZTS bolo vždy plné, dnes autá parkujú v areáli ZTS.
13. V plavárni SOU ZTS pri ZTS Dubnica nad Váhom sú dnes podnikatelia. Teda plaváreň tam už nie je. Dubnici moc chýba.
14. Slobodáreň č. 14 – ubytovňa dievčeniec. Podnikatelia.
15. Učebne OU na Bratislavskej sú dnes ubytovne učňov a brigádnikov.
16. Tržnica pri ZTS. Ráno cestou do práce sme si kupovali rajčinky, papričku. Gazdinky čerstvú zeleninku na verenie. Záhradkári na jar priesady.
17. Volejbalové ihriská OU na Bratislavskej. Kto sa o to postará?
18. Vstup do PrTak som iemyselného areálu ZTS Dubnica nad Váhom. To bolo strachu keď som mal narodeniny, meniny s fľaškou. Dnes vstup voľný. SBS chráni vstup do jednotlivých spoločností
19. Závodná kantína. Postavená neskoršie.
20. Tu bola Závodná poliklinika ZTS.
21. ExZávodný klub ROH ZTS Dubnica nad Váhom.
22. Iný pohľad na exZávodný klub ROH ZTS Dubnica nad Váhom.
23. Tam niekde dolu je vchod do exZávodného klubu ROH ZTS Dubnica nad Váhom.
24. Iný pohľad na exZávodný klub ROH ZTS Dubnica nad Váhom.
25. Železnica do a zo ZTS. Mašinka vozila zamestnancov do ZTS a zo ZTS na stanicu Dubnica nad Váhom.
26. V mieste kde som začal stláčať prvý krát klapky klarinetu a potom barytónu je dnes krásne kino Lastovička. Ja som to nezvládol, Štefan Slabý áno.

Tak to boli moje spomienky na Dubnicu nad Váhom 1966 – 2016.

Foto k jednotlivým očíslovaným bodom tu