Ako ne/pokladať dlažbu na balkón.

183

Tento článok by do určitého dátumu nemala čítať domovníčka susedného paneláku a ani náš domovník.

Nezvyknem porušovať predpisy od najvyšších po najnižšie inštitúcie, napr.: domovník. Tentokrát som to urobil. Veľmi som sa tešil keď som prišiel zo synovej svadby a mal som dokončený balkón. Keďže je nás na paneláku 70, tak sme sa nedohodli na dlažbe. Podlaha hnusná so zbytkami po malte, lepidlách, farbách. Surový betón. Mne sa veru nepáči. Rozhodol som sa zohnať dláždiča a balkón skrášliť.

Pondelok. Pod jednou stránkou som našiel dvoch. Jeden mi dal cenu za 5 m2 300 €, druhý 160 €. Tak beriem za 160 € a dohodli sme sa, že mu koncom týždňa zavolám a dohodneme si termín. Čo čert nechcel na druhý deň mi zavolal jeden pánko, z Považskej Bystrice, že ma teraz voľnejšie obdobie a takú drobnosť by zobral.

Dohodli sme sa, že ma navštívi ešte v ten deň o 12:30. Hekticky deň. V ten som mal v Novej Dubnici očnú prehliadku. Na očnom som sa vybavil neskoro. Obed. Objednaný obed vydávajú do 12:30, je 12:15 a ja som v autobuse domov do Dubnice nad Váhom. Ešte z autobusu mu volám, že nech mi dá štvrť hodinu, aby som to stihol.

Sergej: „Dobre, že ste mi zavolal, lebo ja ešte nie som ani na ceste. A na kedy sme sa dohodli, na pol jednu alebo na pol druhú?“

Ja: „Na pol jednu, ale tá pol druhá by mi lepšie vyhovovala“

Cestou z obeda som sa zastavil v obchode s dlažbou, vybral som si dlaždice aké by sa mi páčili, ale množstvo som so nechal na prepočet doma.

Sergej: „Dobre tak na pol druhú“

Prišiel, videl, ohodnotil, dal mi rozpis materiálu čo mám kúpiť a dohodli sme sa na cene 80 €. No nezober to. Vraj príde v stredu a pustíme sa do toho.

Ja: „Môže sa to robiť keď prší a je balkón mokrý?“

Sergej: „Nevadí, môže.“

Streda: Som ohľaduplný. Vo štvrtok má byť pekne. Prší. Veľmi prší. Píšem mu SMS: „Necháme tú dlažbu v Dubnici nad Váhom na zajtra (moja poznámka: štvrtok). Špliecha to z ohrady. Bude Vám to za límec“.

Sergej: „Zdravím, v poriadku“

Zasa moja veľkodušnosť. Pochválil som sa susede, že som porušil predpis a že chcem si dať vydláždiť balkón ešte pred termínom.

Suseda: „Áno? Aj ja by som chcela. Dohodíte mi majstra?“

Ja: „Počkajte ako to urobí mne a potom sa dohodnite“

Suseda: „Nie, nech príde aj mne.“

Dal som je telefónne číslo ona to povedala suseda a že aj ona chce. Jedna mala komplet materiál, druhej chýbalo lepidlo a prevoz môjho materiálu sme sa dohodli, že mi prevezie majster.

Začali problémy.

Štvrtok: Majster mal prísť susede o 8:00 hod. (a vraj prídu dvaja tak to bude skôr. Toho druhého sme doteraz nevideli.)(Uprosila ma, aby to mohla mať skôr lebo vnuk má prísť zo školy a potrebuje variť obed a ísť do obchodu) a mne o 10:00. 9:00 nič, 10:00 nič, 11:00 nič, zo strachom som si išiel zobrať obed, ktorý jem na večeru, aby som majstra neprepásol, naobedoval som sa, 12:00 nič, 13:00 nič. A to sme boli už všetci traja našponovaný ako traky. Vytelefonovávanie, SMS-kujeme. Výhovorky, výhovorky, výhovorky. Vraj už bol na ceste a odvolali ho do Žiliny k havárii jeho stavby, potom, že bol na kontrole v nemocnici s dcérou, potom že na nejakom predoperačnom vyšetrení manželky, potom, že už je na diaľnici (tak som čakal 1 a pol hodiny pred panelákom, aby sme rýchlo išli previesť ten materiál. Už som aj žartoval, že som ani nevedel, že Považská je tak ďaleko.).

Možno to neboli výhovorky, ale pravda, preto:

Ja: „Mali ste povedať, že to nezvládate a vzdať to.“

„Prišiel asi o 14:30 hod. a to ja už som bol na paneláku u iného dláždiča, dohodnú sa ním a v tom mi tam zavolal. „Také zanedbateľné meškanie“. Vraj to sa mu stalo prvý krát, že meškal, tak potom v piatok sa mu to stalo hneď druhýkrát. Ako u Chocholouška.

Mne a susede urobil 80 %, vraj dorobí v piatok lebo sa nemá kam postaviť a druhej susede že to začne robiť v piatok po nás.

Piatok: Zasa mal prísť o 8:00 a keďže do 14:00 neprišiel tak som mu poslal SMS, aby si prišiel pre náradie. Začali sme zháňať druhých dláždičov, čo sa nám aj podarilo. Keď prišli a videli čo urobil zhrozili sa a potom som sa zhrozil aj ja. Som tak trochu Monk, ale na toto by som sa nemohol pozerať 30 rokov ako mi syn prikázal žiť, pokiaľ nesplatím pôžičku na ten byt. Dlaždice strhnúť, lepidlo oškrabať a začať znova. Večer 16:30, už som to mal odstránené, „majster“ prišiel ukázal som mu fotky a začal sa vyhovárať, že to inak nešlo a vraj kto Vám, to urobí lepšie.

Takto to urobil mne a susede

Som veľmi zlý keď mi niekto bezdôvodne odoprie poobedný spánok. Čo ja, ale ako sa do neho pustili susedy. „Zíral som ako Vizír“. Sľúbil, že do 18:00 nám obom prinesie pol vrecka lepidla. Ja som chcel iba jedno, nie lepidlo, ale aby som ho nevidel.

Vytrhaná dlažba a zoškrabané lepidlo

Je 22.10.2020 o 11:22 hod. čakáme.

Sobota: Mám to to ako na stavenisku v byte a na balkóne. Čakám na druhého dláždiča.

Mám to ako na stavenisku v byte a na balkóne

Nedeľa: Mám to to ako na stavenisku v byte a na balkóne. Čakám na druhého dláždiča.

Pondelok: Ráno prišiel a už to frčí. Pokladá sa dlažba na celý balkón, nie ako povedal Sergej že sa nemá kam postaviť. Dlažbu pokladá s dvojmetrovou lištou, aby išiel rovno a s krížikmi na špáry.

Utorok: Špárovanie a lepenie sokla  silikónom. Dve dlaždice nedržia. Znova lepenie. Špárovanie sokla. Likvidujem nespotrebovaný  materiál.

Tak takto to malo vyzerať

Streda: Silikónom zatiera vonkajšie rezy dlaždíc. Skoro hotovo. Ešte pár drobností. Hurá. Pedantná práca. Sergej povedal: „pán Zvonár za dve hodiny to bude“. Zlaté oči, ktoré by to za dve hodiny videli. Pritom nemal ani rezačku, rovnaciu lištu, špárovacie krížiky nepotreboval, dlaždice vyrovnával kopaním. Keby ste videli ako vodováhou zmeral, že balkón je krivý.